BRATISLAVA - Nikto nemá záujem meniť elementárne zmluvy, ktoré dnes upravujú vnútorné a vonkajšie pomery EÚ. Chceme hovoriť o politikách, o tom, čo EÚ robí dobre a čo zle. Povedal to dnes na bruselskom summite slovenský premiér Robert Fico.
"Máme svoje vlastné priority, ktoré budeme schvaľovať zajtra na rokovaní vlády. A je veľmi správne, že sme čakali, lebo sme vedeli, že dnešný summit môže priniesť veľmi významné posolstvá. Tie posolstvá sú jasne naznačené, že sú to predovšetkým politiky, ktoré majú viesť k lepšiemu životu ľudí v EÚ, ktorým treba venovať pozornosť," zdôraznil.
Kiska zhodnotil EÚ po referende v Británii: Na tomto sa zhoduje aj s poľským prezidentom
Ďalej uviedol, že hoci bude slovenská agenda ovplyvnená odchodom Veľkej Británie, migráciou a pravdepodobne aj terorizmom, témy, ktoré si stavajú do popredia, budú predmetom rokovania na bratislavskom summite EÚ v septembri. Medzi nimi rezonuje hospodársky silnejšia Európa, lepšie využitie vnútorného trhu, udržateľná migračná azylová politika alebo téma EÚ ako globálneho hráča.
Slovenský premiér je rád, že Slovensko bude hostiteľom summitu, keďže nebýva zvykom, aby sa lídri EÚ stretávali v inom meste ako v Bruseli. "Ak si dobre pamätám, takéto ostatné stretnutie bolo v Lisabone dávno a súviselo s prípravou a podpisom Lisabonskej zmluvy. Odvtedy sme sa pravidelne stretávali len a len v Bruseli," dodal.
Slovensko preberá predsedníctvo v Rade EÚ v piatok, no už vo štvrtok (30.6.) sa uskutoční stretnutie so zahraničnými novinármi a s Európskou komisiou na čele s jej predsedom Jeanom-Claudom Junckerom. "Osobne mám pocit, že preberáme slovenské predsedníctvo vo veľmi pracovnej atmosfére. Možno očakávať, že aj v júli prebehne stretnutie, netvrdím, že na úrovni lídrov EÚ," dodal premiér.
Je správne, že sme počkali so schvaľovaním programu SK PRES
Premiér Robert Fico považuje za veľmi správe, že Slovensko počkalo so schvaľovaním programu predsedníctva v Rade EÚ (SK PRES) až na posledný možný dátum, a to štvrtok 30. júna. Uviedol to dnes po skončení summitu v Bruseli. „Je veľmi správne, že sme čakali so schvaľovaním programu predsedníctva, lebo sme vedeli, že summit môže priniesť veľmi významné posolstvá,“ povedal premiér.
EÚ nemá právny nástroj na okamžité prinútenie Británie k brexitu
Veľká Británia nevie, čo chce, zvyšok Európskej únie to vie presne, ale neexistuje právny nástroj, ako prinútiť Londýn, aby okamžite konal vo veci brexitu. Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico po skončení summitu EÚ v Bruseli. Podľa jeho slov je možné, že sa za týchto podmienok Británia neujme predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2017.
Premiér priznal, že bežnú agendu summitu EÚ, ktorá bola pôvodne zameraná na otázky imigrácie a rastu, zatienili výsledky britského referenda z 23. júna. Na otázku , či lídri EÚ nepovažujú za "prehru" skutočnosť, že summit nevyústil do konkrétneho dátumu začiatku rokovaní o brexite, Fico pripomenul, že kým EÚ vie, čo v tomto prípade robiť, Británia sa tvári, že nevie, čo vlastne chce.
Premiér spresnil, že krajiny EÚ chcú mať aj naďalej dobré vzťahy s Britániou, druhou najväčšou ekonomikou v Európe a piatou na svete, ktorá je členom NATO a s ktorou sa budú stretávať na rôznych podujatiach a operáciách. "Neexistuje však žiadny právny inštrument, ako prinútiť Britániu konať okamžite," opísal situáciu Fico. Pripomenul, že britský premiér David Cameron avizoval, že to bude až jeho nástupca vo funkcii, kto prednesie predstavy o vystúpení krajiny z únie. Podľa Fica nie je žiaden dôvod na nervozitu pre ostatné členské štáty EÚ.
Premiér však priznal, že situácia okolo brexitu istým spôsobom zasiahne aj konanie slovenských diplomatov zapojených do výkonu predsedníctva v EÚ, pretože musia rešpektovať dohodu na úrovni najvyšších politických lídrov, podľa ktorej do momentu oficiálneho britského oznámenia o odchode z EÚ sa nebudú konať žiadne, ani neformálne, rokovania o podmienkach, za ktorých bude Británia pôsobiť mimo štruktúr EÚ.
"Naši diplomati sa budú venovať predovšetkým príprave neformálneho summitu EÚ v Bratislave, ktorý netreba podceniť. Pretože tam budú padať vážne slová," uviedol Fico. Dodal, že sa spolieha na to, že v Bratislave sa 27 premiérov a prezidentov dohodne na dobrých nápadoch a rozhodnutiach pre ďalšie fungovanie eurobloku, ktoré budú v prospech občanov a zrozumiteľne im pripomenú úspechy únie. V Bratislave by sa podľa Fica mali lídri dohodnúť na potrebných zmenách niektorých politík EÚ, najmä v oblasti migrácie, kde podľa jeho slov vyše 80 percent Európanov odmieta súčasný model riešenia tejto krízy.
"Nie je však žiaden dôvod robiť zásahy do základných zmlúv o EÚ, ktoré upravujú vnútorné aj vonkajšie fungovanie únie," konštatoval Fico. Podľa jeho názoru "by bolo smiešne", keby sa Británia ujala predsedníctva v EÚ v druhom polroku 2017 tak, ako to je už dávno naplánované, keďže z tejto pozície by sa mohla snažiť vyrokovať si niektoré výhody v rámci procesu "rozvodových rokovaní" s EÚ. Tento proces potrvá podľa Lisabonskej zmluvy najmenej dva roky a zahŕňal by Britániu na čele EÚ.
"Bude správne, ak včas oznámime ďalším krajinám, aby presunuli svoje predsedníctvo na skôr," povedal Fico. Zároveň však spresnil, že o tejto téme dnes lídri EÚ vôbec nehovorili. Ak na podobné debaty dôjde, scenár poposúvania predsedníctiev v Rade EÚ budú musieť odsúhlasiť všetky členské krajiny EÚ vrátane Spojeného kráľovstva, ktoré je ešte stále členom únie so všetkými právami a povinnosťami. Podľa platného kalendára EÚ by mala Británia prevziať predsedníctvo v únii po Malte (prvý polrok 2017), po Britoch majú v roku 2018 Rade EÚ predsedať najskôr Estónci a potom Bulhari.
Expremiér Mečiar chce v EÚ väčší vplyv národných štátov
EÚ je potrebné reformovať tak, aby sa zvýšila váha národných štátov na úkor bruselskej administratívy. Vyhlásil to expremiér Vladimír Mečiar počas rokovania delegátov Kongresu slovenskej inteligencie (KSI) v Ľubochni pri Ružomberku. Delegáti prijali memorandum s požiadavkami pre slovenských politikov, ktoré by mali predostrieť počas predsedníctva SR v Rade EÚ. V memorande KSI sa konštatuje okrem iného aj to, že globalizačný proces prechádza do hegemonizácie, hrozí novými vojnovými konfliktmi a ohrozuje kľúčové piliere nielen nášho štátu, ale i samotného národa. Núti preto hľadať spôsob, ako chrániť samých seba, aj dedičstvo svojich otcov.
„Obraciame sa preto na najvyšších ústavných predstaviteľov SR, aby počas nášho predsedníctva Slovenská republika iniciovala kroky, ktoré ochránia našu zvrchovanosť i kultúrne a národné tradície nás i celej Európy,“ uvádza sa v memorande.
Signatári taktiež žiadajú vládu, aby vytvorila podmienky na obnovu potravinovej i energetickej sebestačnosti Slovenska a znižovanie medziregionálnych rozdielov, aby vznikol dostatok nových pracovných miest a aby naša republika nebola iba zásobárňou lacných pracovných síl pre cudzinu. Takisto žiadajú, aby štát i samospráva venovali väčšiu pozornosť školstvu, výchove mladej generácie, formovaniu jej národného povedomia a výraznejšie podporovali domácu kultúru. Nevyhnutnou podmienkou bude podľa nich návrat verejnoprávnosti RTVS, slovenského ducha i jazykovej čistoty.
Žiadajú preto vládu SR, aby počas predsedníctva SR v Rade EÚ dôrazne trvala na zabezpečení ochrany európskych kultúrnych hodnôt vychádzajúcich z kresťanských tradícií, na ktorých Európa i slovenský národ vyrástli. Účastníci kongresu zvolili aj nové orgány KSI, v ktorých bude pracovať 11 členov. Novými hovorcami sa stali Martin Lacko z Ústavu pamäti národa a Viliam Komora z Matice slovenskej.
