BRATISLAVA - Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Branislav Škripek nepovažuje reformu dublinského nariadenia za dobré riešenie. Návrh na jeho reformu predložila Európska komisia (EK) 4. mája, pričom aj poslanci europarlamentu opätovne vyzvali členské štáty na vzájomnú solidaritu.
Ako ďalej uviedla tlačová atašé Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Soňa Mellak, nefunkčné dublinské pravidlá, ktoré aktuálne určujú členský štát zodpovedný za spracovanie žiadostí o azyl v Európskej únii, musia byť nahradené účinným azylovým systémom. Ten musí byť podľa nej založený na vzájomnej solidarite členských štátov a musí tiež umožňovať efektívne spracúvanie žiadostí o azyl. Aj toto vyplynulo z rozpravy europoslancov o návrhu EK na reformu, poznamenala.
Súčasťou predloženého textu EK je zachovanie kritéria prvej krajiny, ktoré je zakotvené v súčasných dublinských pravidlách, no zároveň jeho doplnenie o korekčný mechanizmus prerozdeľovania. Ten by sa mal automaticky aktivovať v prípade, ak bude niektorý z členských štátov čeliť neprimerane vysokému počtu žiadostí o azyl. Členské štáty, ktoré by sa nezúčastnili na systéme prerozdeľovania, by museli preukázať solidaritu zaplatením sumy 250-tisíc eur za každú žiadosť o azyl, ktorú za nich spracuje iný členský štát.
"Návrh je prezentovaný ako solidárne zdieľanie zodpovednosti naprieč krajinami schengenu, no vyžaduje silové riešenia, ktoré zabránia žiadateľom o azyl presun do preferovaných krajín. Navrhované pokuty posilnia euroskeptické a extrémistické hlasy volajúce po vystúpení z EÚ," uviedol poslanec EP Branislav Škripek. Ako na neho nadviazal ďalší europoslanec Ivan Štefanec, "aktuálne udalosti nám ukázali, že európsky azylový systém potrebuje reformu". Mali by sme sa podľa neho vydať skôr cestou dôslednej identifikácie a selekcie žiadateľov, zlepšenia procesov ich integrácie do spoločnosti, osvety a, v neposlednom rade, aj vyhosťovania tých, ktorí nedodržiavajú naše zákony.
Veľa poslancov Európskeho parlamentu vyjadrilo v rozprave nad návrhom reformy z dielne EK sklamanie. Nie je podľa nich dostatočne ambiciózny. Z poslaneckých lavíc však podľa Mellak zaznievali aj pochybnosti o tom, či je navrhovaný systém prerozdeľovania žiadateľov o azyl realizovateľný. "Kritiku zožal tiež návrh, podľa ktorého by sa členské štáty mohli vyhnúť prijatiu žiadateľov o azyl výmenou za finančný príspevok tým krajinám únie, ktoré sa namiesto nich podujmú na spracovanie azylových žiadostí. Časť poslancov však obhajovala suverenitu členských štátov pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí žiadateľa o azyl a kritizovala plány, podľa ktorých by krajiny EÚ museli finančne prispievať v prípade, že žiadateľov o azyl neprijmú," uviedla.
Kaliňák je razantne proti finančným sankciám
Slovensko finančné kompenzácie za odmietnutie utečencov podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka nepodporí. EK kompenzácie odsúhlasila 4. mája, pričom zároveň oznámila, že plánuje zásadne zmeniť európsky azylový systém tak, aby sa zmiernil tlak migrantov na niektoré krajiny. Prvé náznaky všeobecného konsenzu v oblasti zastavenia hraníc na balkánskej ceste či dohody s Tureckom sa rodili podľa jeho slov veľmi ťažko a tento úzky konsenzus potrebujeme rozširovať, aby sme krízu zvládli.
"Musíme riešiť príčiny a nie symptómy. Uprostred týchto veľmi senzitívnych rokovaní príde do stredu stola návrh, ktorý nás vracia v niektorých veciach o deväť mesiacov späť, a tak trochu nerešpektuje realitu v niektorých okolnostiach," vysvetlil šéf rezortu vnútra. Kaliňák je za rozširovanie vecí, v ktorých majú krajiny jednotný názor. Tento návrh EK nenájde podľa neho veľkú podporu ani u ostatných krajín, pričom ho považuje za narušenie veľmi citlivého konsenzu.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák má problém porozumieť, prečo Európska komisia s takýmto návrhom prišla. Európska únia si podľa neho čoraz viac osvojuje, že migrácia je viac než kvóty a že v prvom rade sa treba zamerať na ochranu hraníc, dôslednú registráciu tých ľudí, ktorí prichádzajú, vpúšťanie len utečencov a nie ekonomických migrantov a vracanie tých, ktorí nemajú právo byť v únii.
Povedal, že sa treba viac sústrediť na príčiny, pričom kvóty sú dôsledky. Potvrdil tak slová Roberta Kaliňáka, že tento návrh nás chce akoby vrátiť späť o pár mesiacov. "Vyčísľovať hodnotu jedného migranta v peniazoch má do činenia aj s nejakými hranicami etiky, a nechcem povedať, ktorými ďalšími,“ povedal šéf slovenskej diplomacie. Pre EK je podľa neho dôležité, aby si uvedomila, že môže mať návrhy, ktoré považuje za výborné, no nemôže konať proti vôli členských štátov.
