BRATISLAVA - Po mesiacoch úvah sa kandidatúra ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD) na post generálneho tajomníka OSN má stať realitou. Na svojom dnešnom zasadnutí to schálila vláda. V prospech jeho kandidatúry je, že tento raz by post generálneho tajomníka OSN mohol pripadnúť kandidátovi z východnej Európy. Nevýhodou zase je, že po prvýkrát v histórii by mohla prestížnu medzinárodnú organizáciu viesť žena.
Minister svoju kandidatúru dodnes nepotvrdil, ale ani nevylúčil. Avšak jeho záujem o danú pozíciu naznačovalo už jeho nedávne vyjadrenie. "Neskrývam, že je to, pochopiteľne, atraktívna téma, pre profesionálneho diplomata je to výzva, je to príležitosť a pred príležitosťami sa neuteká," uviedol slovenský minister pred zasadnutím vlády začiatkom mája. "Požíva obrovské diplomatické renomé nielen na Slovensku, ale najmä v zahraničí," povedal o Lajčákovi Fico.
"Princíp, na ktorom sa všetci zhodli, je, že chceme najlepšieho možného kandidáta," povedal vtedy Lajčák. Odmietol, že by bolo dopredu dohodnuté, že post získa zástupca z východnej Európy. "Existuje povedomie, že východná Európa nemala zatiaľ generálneho tajomníka, to znamená, že istá pozitívna diskriminácia nášho regiónu by mohla byť v prípade, že budú dvaja rovnocenní kandidáti a jeden bude z nášho regiónu," ozrejmil.
Rovnako podľa šéfa diplomacie platí, že doteraz nezastávala funkciu generálneho tajomníka ONS žena, a preto existuje istá pozitívna diskriminácia aj v tomto smere. "Základ je kvalita, ale tieto dva aspekty sa zohľadňujú. Nie je to nikde napísané, ale región a príslušnosť k pohlaviu sa bude istým spôsobom brať do úvahy. Ale ak vám chýba kvalita, tak vám ani jedno nepomôže," doložil. Druhé funkčné obdobie súčasného generálneho tajomníka Pan Ki-Muna sa končí 31. decembra 2016. Od januára nasledujúceho roka bude viesť OSN na päť rokov už deviaty generálny tajomník.
Generálny tajomník OSN
Vlády členských štátov majú možnosť nominovať svojich kandidátov na generálnych tajomníkov OSN. Svoje nominačné listy posielajú predsedom Bezpečnostnej rady OSN a Valného zhromaždenia (VZ) OSN. Obaja predsedovia spoločne prijmú nomináciu vlády a informujú o tom členské štáty OSN.
BR OSN by sa podľa predbežných odhadov mala začať zaoberať voľbou v júni alebo v júli tohto roka. Jej členovia si budú vyberať z jednotlivých kandidátov dovtedy, kým nevzíde nominácia, ktorú Rada pošle VZ OSN. Spočiatku sa nerozlišujú hlasy stálych a nestálych členov, neskôr sa začínajú odlišovať farebne. Najviac zavážia hlasy stálych členov Rady, kompromis musia dosiahnuť najmä USA a Rusko.
Po prvý raz v histórii voľby generálneho tajomníka VZ OSN organizuje tzv. neformálne rozhovory. Deje sa tak na základe Rezolúcie č. 321, ktorú schválilo zhromaždenie v septembri 2015. Prvé neformálne rozhovory sa konali 12.-14. apríla tohto roka v New Yorku. Podstúpili ich kandidáti, ktorých vlády už oficiálne predložili ich nomináciu. Počas rozhovoru dostávali otázky od členských štátov na rôzne témy.
V druhom kole, ktoré sa bude konať 7. júna v tom istom meste, vystúpi už aj slovenský kandidát Miroslav Lajčák. Každý kandidát má desať minút na úvodný prejav, v rámci ktorého prezentuje svoju predstavu o budúcnosti organizácie a následne odpovedá na otázky členských štátov. Nový generálny tajomník by mal vystriedať súčasného 1. januára 2017 a bude deviatym v poradí.
Kto je Miroslav Lajčák
Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí, kandidát Vlády SR na post generálneho tajomníka Organizácie spojených národov (OSN). Vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO). Univerzitné vzdelanie ukončil postgraduálnym štúdiom práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Hovorí po anglicky, rusky, nemecky, jazykmi slovanských krajín Balkánu, bulharsky a francúzsky. V súčasnosti zastáva po tretíkrát pozíciu ministra zahraničných vecí.
Profesionálnu kariéru začal v roku 1988 na Ministerstve zahraničných vecí bývalého Československa. V roku 1991 bol vyslaný na československé veľvyslanectvo v Moskve ako asistent veľvyslanca. Po rozdelení Československa v roku 1992 pokračoval v rovnakej pozícii na veľvyslanectve SR v Moskve.
Po návrate na Slovensko v roku 1993 nastúpil na novovytvorené Ministerstvo zahraničných vecí, kde sa aktívne podieľal na vytváraní národnej diplomatickej služby a stal sa riaditeľom kabinetu ministra a neskôr predsedu vlády.
V roku 1994 bol vymenovaný za veľvyslanca v Japonsku ako vôbec najmladší slovenský veľvyslanec v histórii. Vo veku 31 rokov bol zároveň najmladším zahraničným veľvyslancom v Japonsku. V roku 1998 po návrate z Japonska na Ministerstvo zahraničných vecí sa opäť stal riaditeľom kabinetu ministra. Následne bol vymenovaný za veľvyslanca v Juhoslovanskej zväzovej republike, Albánsku a Macedónsku so sídlom v Belehrade (2001-2005). Počas tohto pôsobenia si prehĺbil regionálne znalosti a pochopenie pre zložité súvislosti západného Balkánu. Za aktívne angažovanie sa v tomto zložitom regióne mu bolo udelené najvyššie štátne vyznamenanie bývalej Juhoslávie.
Po ukončení pôsobenia v Belehrade bol menovaný za politického riaditeľa na Ministerstve zahraničných vecí (2005-2007). V tomto období sa stal aj šéfom sekretariátu pre prípravu summitu prezidentov USA a Ruska v Bratislave vo februári 2005. V tejto funkcii mal v mene Slovenskej republiky na starosti kontakt a spoluprácu s oboma prezidentskými administratívami a bol zodpovedný za kvalitnú organizačnú a logistickú prípravu summit Bush – Putin.
Na medzinárodnej scéne sa angažoval v roku 1999 ako výkonný asistent vtedajšieho osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Balkán Eduarda Kukana. V roku 2006 ho Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana poveril v mene EÚ zorganizovaním referenda o nezávislosti Čiernej Hory a dozorom nad jeho priebehom. Výsledkom bol jediný proces vytvorenia nezávislého štátu na území bývalej Juhoslávie pod dozorom EÚ, konsenzuálnym a demokratickým spôsobom bez krviprelievania alebo následných konfliktov. Výsledky referenda nikto nikdy neodmietol ani nespochybnil.
V roku 2007 bol Lajčák vymenovaný za Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a osobitného predstaviteľa Európskej únie v Bosne a Hercegovine (BaH). Mal za úlohu pomáhať riadiť chod krajiny, ktorú paralyzovalo etnické rozdelenie a vzájomná nedôvera jednotlivých entít. Počas jeho pôsobenia podpísala BaH Stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ, čo bol na dlhé roky najvýznamnejší integračný úspech krajiny.
V rokoch 2010 – 2012 pracoval ako výkonný riaditeľ pre Európu a strednú Áziu v novovytvorenej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS) v Bruseli. Popri pozícii výkonného riaditeľa EEAS bol aj hlavným vyjednávačom EÚ pre Asociačnú dohodu s Ukrajinou a Moldavskom ako aj zástupcom EÚ v rokovaniach “5 plus 2” o Podnestersku.
