BRATISLAVA - Situáciu s chýbajúcimi sudcami na Ústavnom súde (ÚS) SR by mohla koalícia riešiť v dohľadnej dobe. Pripustil to predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS).
"Ústavný súd je takmer nefunkčný, takže bude dôležité nájsť konsenzus medzi predstavami prezidenta a Národnej rady," povedal šéf parlamentu. Na otázku, či v dohľadnej dobe vypíše voľby kandidátov na chýbajúcich sudcov Ústavného súdu, povedal, že snemovňu čaká programové vyhlásenie vlády a dovolenie výborov. "Myslím si, že toto sú otázky, ktoré môžu byť do leta na pretrase," doplnil.
Nové voľby žiadal prezident SR Andrej Kiska. Dosiaľ nevymenoval nástupcov za všetkých sudcov, ktorým skončilo funkčné obdobie. Kandidátov mu síce parlament ponúkol, ale Kiska mal voči viacerým výhrady. Nerozhodol ešte ani o Jane Laššákovej a Mojmírovi Mamojkovi (obaja Smer-SD), ktorých mu parlament tiež ponúkol na výber.
"S pánom prezidentom sme sa stretli. Hovoril som, že ústavnými sudcami by mali byť ľudia, ktorí sú elitou, majú skúsenosti, mala by to byť česť. Nemali by sme ich oslovovať po rôznych podnikoch, družstvách. Celá situácia okolo spolitizovania voľby kandidátov na ústavných sudcov neprospieva ani Ústavnému súdu, ani štátu. Takže sa musíme zamyslieť nad mechanizmami aj nad výberom kandidátov. Je úlohou koalície, aby sme elitu sudcov dostali na Ústavný súd," povedal Danko. Laššáková aj Mamojka podľa neho spĺňajú odborné kritériá, ale je na zvážení, do akej miery sú politickými nominantmi.
Ústavnému súdu chýbajú traja sudcovia z celkového počtu 13. Nekompletné zloženie má ÚS od roku 2014, keď sa uvoľnili tri miesta ústavných sudcov. Prezident SR Andrej Kiska zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament, vymenoval len sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Následne došlo k právnym sporom o to, či na takýto postup mal oporu v ústave, pričom senát ÚS rozhodol, že prezident porušil práva troch sťažujúcich sa kandidátov.
Kiska rokuje s predstaviteľmi politických strán o situácii na Ústavnom súde
Prezident SR Andrej Kiska rokuje s predstaviteľmi novozvolených parlamentných strán o riešení situácie, ktorá vznikla na Ústavnom súde SR. Tomu od februára chýbajú už traja z celkovo 13 sudcov.
Začiatkom februára Kiska oznámil, že do marcových parlamentných volieb už nerozhodne o kandidátoch na ústavných sudcov, ktorých mu ponúkla Národná rada SR a počká si na novú politickú parlamentnú reprezentáciu. „Prezident začal po voľbách politické rokovania s predstaviteľmi politických strán o Ústavnom súde a riešení situácie, ktorá nastala,“ informoval riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Roman Krpelan.
Bližšie podrobnosti prezidentská kancelária nateraz nezverejnila. Podľa informácie je však v hre aj možnosť, že by parlament v novom zložení ponúkol hlave štátu nových kandidátov. Kiska o to neúspešne žiadal bývalú Národnú radu.
Na miesto, ktoré sa vo februári uvoľnilo po Ľubomírovi Dobríkovi, zvolila bývalá snemovňa dvoch poslancov Smeru-SD Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Ďalšie dve miesta ostali nezaplnené potom, ako si Kiska dokázal zo šestice kandidátov parlamentu na tri uvoľnené miesta v roku 2014 vybrať iba sudkyňu Janu Baricovú. K ostatným mal výhrady.
Prezident vo februári oznámil, že už má pripravené podklady pre rozhodnutie o kandidátoch Eve Fulcovej, Jurajovi Sopoligovi a Miroslavovi Ďurišovi. V prípade Jany Laššákovej a Mojmíra Mamojku si overoval niektoré skutkové okolnosti. Na povolebné rozhovory mienil ísť s dvoma zámermi: zvýšiť dôveru v Ústavný súd a nájsť spôsob, ako do budúcnosti predísť kompetenčným sporom v otázke menovania ústavných sudcov. Schôdzku s hlavou štátu už absolvoval aj nový predseda Národnej rady Andrej Danko (SNS).
Predmetom rokovaní je i ústavné riešenie problému. Snaží sa oň ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vládneho Mosta-Híd Lucia Žitňanská. Jej strana predstavila pred voľbami konkrétny návrh zmeny ústavy, ktorý by upravil kompetencie pri menovaní ústavných sudcov.
„Máme záujem to riešiť na úrovni ústavného zákona. Konkrétne riešenie by som však rada nechala najskôr na rokovania,“ uviedla k tejto téme Žitňanská. „Dlhodobo som presvedčená o tom, že situáciu na Ústavnom súde treba riešiť zmenou ústavy, respektíve ústavným zákonom. Výsledkom chaosu, ktorý vznikol v dôsledku rôznych rozhodnutí Ústavného súdu, je to, že interpretácie sú rôzne od rôznych právnikov. Toto právnej istote a Ústavnému súdu, samozrejme, nepomáha,“ pomenovala súčasnú situáciu.
