BRATISLAVA – Obrana nebola skutočnou prioritou pre súčasnú vládu. Stala sa ňou až po novembrových teroristických útokoch v Paríži. Uviedol to dnes analytik Marián Majer zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI), ktorý hodnotil štvorročné pôsobenie súčasnej vlády v oblasti obrany.
"Je pravdou, že niektoré projekty sa začali, niektoré boli aj zafinancované, ale nedovolím si tvrdiť, že to bolo pre to, že bola obrana priorita," priblížil Majer s tým, že v oblasti obrany sa spravili pozitívne kroky, ale mohlo sa urobiť oveľa viac. "Hlavne vzhľadom na to, že minister obrany bol vo veľmi výnimočnej situácii, lebo pochádzal zo strany, ktorá jediná zostavila vládu," dodal Majer.
To, že obrana nebola prioritou, sa podľa neho prejavilo v celkovom prístupe k bezpečnosti a obrane, ale napríklad aj v rozpačitých vyjadreniach po ukrajinskej kríze či spochybňovaní navyšovania výdavkov na obranu. V tejto oblasti Majer upozornil, že Slovensko sa zaviazalo na summite NATO vo Walese, že bude navyšovať výdavky na obranu na 1,6 percenta HDP do roku 2020. V súčasnosti sa toto číslo pohybuje okolo 1,1 percenta HDP.
Tento záväzok je podľa jeho slov splniteľný, ale je potrebné, aby k nemu budúca vláda pristúpila zodpovedne. Nový kabinet preto bude musieť ešte tento rok ukázať, ako bude zvyšovať rozpočet na obranu. Majer odhaduje, že na dosiahnutie tohto záväzku bude potrebných spolu približne 400 miliónov eur. "Každoročne by došlo k navýšeniu okolo 100 miliónov, ale to, samozrejme, nezohľadňujeme navýšenie HDP," dodal.
Analytici vo svojom hodnotení poukázali napríklad na neexistujúce dlhodobé plány pre oblasť obrany. "Z hľadiska koncepčnosti je to absolútna katastrofa. Všetky kroky sú robené ad hoc," zdôraznil Jaroslav Naď zo SSPI. Taktiež sa podľa nich nepodarilo dotiahnuť niektoré spoločné medzinárodné projekty. Napríklad spoločný projekt s Českom pri bojových vozidlách pechoty. Analytici, naopak, vyzdvihli spustenie modernizácie. Pozitívom podľa nich bol napríklad spoločný nákup zbraní spolu s ministerstvom vnútra. Ocenili aj rozvoj Centra výcviku v Lešti.
"Súčasné vedenie Ministerstva obrany SR spustilo najväčšiu modernizáciu v histórii Ozbrojených síl SR. Za posledné štyri roky sa zrealizovali nákupy techniky a materiálu v historicky najväčšom objeme cez maximálne transparentné americké vládne fondy FMS, FMF a cez agentúru NATO NSPA. Naše kroky ocenil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg," reagovalo ministerstvo obrany. Ako dodalo, po prvý raz sa napĺňa plán, ktorý bol zadefinovaný v strategickom dokumente Bielej knihe o obrane SR a v Koncepcii rozvoja vzdušných síl SR, ku ktorej bola podľa rezortu historicky prvýkrát prizvaná aj odborná verejnosť, ktorá mohla vzniesť svoje pripomienky.
"Je nespochybniteľným faktom, že súčasné vedenie sa doteraz najviac zaslúžilo o rozvoj Ozbrojených síl SR. Kto tieto skutočnosti nevníma, len nechce vidieť a podsúva verejnosti klamlivé informácie. Takýmto pohľadom je aj hodnotenie kvázi bezpečnostných analytikov, ktorí sú nominanti opozičnej SaS, z ktorých jeden za stranu aj kandidoval do parlamentných volieb," zdôraznilo ministerstvo. Podľa rezortu obrany ich hodnotenie pár dní pred voľbami je len "nezávislou" analýzou so snahou sa na poslednú chvíľu zviditeľniť.
"Je logické, že jeden minister nevyrieši všetky problémy, ktoré sa nahromadili za viac ako dvadsať rokov. Súčasné vedenie prevzalo rezort v katastrofálnom stave. Spomínaní "bezpečnostní" analytici pritom pôsobili na ministerstve obrany niekoľko rokov. Tak prečo nič neurobili? Mali sme tu modely 2010 a 2015, po ktorých nič hmatateľné nezostalo a stali sa z nich zdrapy papiera," dodal rezort obrany.
