BRATISLAVA - Z vyjadrení maďarského ministra zodpovedného za národnostnú politiku Zsolta Semjéna vyplýva, že naďalej považuje Uhorské kráľovstvo v zmysle národnostného zákona z roku 1868 za národný maďarský štát, čo nikdy nebolo pravdou. Na margo Semjénových vyjadrení, ktoré predniesol dnes pri príležitosti výročia Trianonskej zmluvy, to pre TASR uviedol podpredseda SNS Anton Hrnko.
"Slovenská národná strana zaregistrovala vyhlásenie Zsolta Semjéna pri dnešných oslavách Dňa národnej spolupatričnosti v Budapešti," uvádza Hrnko. "Napriek tomu, že po 100 rokoch od začiatku prvej svetovej vojny a po 95 rokov od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy priznal aj určitý podiel viny Maďarov na zániku Uhorského kráľovstva, SNS to nemôže chápať ako pozitívny posun v tejto záležitosti," dodáva.
Z vyjadrenia ministra Zsolta Semjéna podľa neho vyplýva, že ani dnešná maďarská vláda sa nie je schopná pozrieť na minulosť ináč ako všetky predchádzajúce maďarské politické reprezentácie. "Predovšetkým z dikcie vyjadrenia vyplýva, že Zs. Semjén naďalej považuje Uhorské kráľovstvo v zmysle národnostného zákona z roku 1868 za národný maďarský štát, čo nikdy nebolo pravdou," konštatuje Hrnko. "Uhorské kráľovstvo od svojho vzniku bolo vždy mnohonárodným štátom, na ktorého území žili minimálne tri národy vo svojej celosti a ďalšie predstavovali značnú časť jeho obyvateľstva. Maďari v tomto kráľovstve predstavovali len približne 40 percent populácie. Preto označenie Slovákov a Chorvátov za menšiny považujeme za nenáležité, zavádzajúce a neprijateľné," tvrdí podpredseda SNS.
"Smiešne a neprijateľné preto pôsobia aj ďalšie dôvody zániku Uhorského kráľovstva, ktoré podľa predsedu SMK Józsefa Berényiho nie sú pre Slovákov dôležité. Práve naopak, sú veľmi dôležité a zásadné, lebo v podaní Zs. Semjéna nešlo pri rozpade Uhorského kráľovstva o národné oslobodenie Slovákov, Rusínov, Rumunov, Srbov, Chorvátov a Nemcov spod národnostného útlaku, ale o protimaďarský komplot víťazných mocností," vyhlásil Hrnko. Takýto výklad udalostí rokov 1918-1919 je podľa neho nepravdivý a nevytvára priestor na vzájomné historické vyrovnanie medzi našimi dvoma národmi.
"O to by nám malo ísť. Avšak bez toho, aby sa maďarské kultúrne a politické elity pozreli na svoje dejiny objektívne, nezaťažene a bez veľkomaďarského resentimentu, sa k vzájomnému vyrovnaniu len ťažko dopracujeme," uzavrel Hrnko.
Za Trianonskú mierovú zmluvu, podpísanú pred 95 rokmi, nesú zodpovednosť aj Maďari, vyhlásil dnes podpredseda maďarskej vlády zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén na podujatí v rámci Dňa národnej spolupatričnosti v Budapešti. Podľa jeho slov medzi príčinami Trianonu sú aj vtedajšie hriechy (Uhorska) voči menšinám.
V Dome Maďarov vicepremiér zdôraznil, že v súvislosti s Trianonom prežíva oprávnená hrdosť Maďarov, že ich národ zostal zachovaný."Priznajme si, že Trianon bol zapríčinený aj našou chybou, chybou maďarského štátu. Možno to boli až hriechy voči menšinám. Medzi príčinami je aj naša naivita v tom, že sme viackrát pritúlili svojich nepriateľov, ktorí nám potom vrazili nôž do chrbta," konštatoval Semjén.
Ďalším veľkým ponaučením podľa jeho slov je, že Maďarov nedokáže zlomiť ani konšpirácia mocností, ak ich krajinu nerozložia zvnútra. "Takýto katastrofálny mier by nám nemohli nanútiť, keby neboli rozložili maďarskú armádu a štát, keby v najkritickejšej chvíli nedemoralizovali maďarský národ," dodal vicepremiér.
Semjén v prejave zdôraznil nutnosť a odhodlanosť maďarskej vlády podporovať aj naďalej zahraničných Maďarov, ako aj ich snahy o autonómiu. Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá po prvej svetovej vojne vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska, podpísali 4. júna 1920 mocnosti Dohody (Veľká Británia, USA, Francúzsko a Taliansko) a predstavitelia Maďarska v paláci Grand Trianon vo Versailles na predmestí Paríža.
Hoci Maďarsko podpísalo a ratifikovalo Trianonskú mierovú zmluvu, s novým stavom sa nezmierilo. Trianon sa v Maďarsku dodnes chápe ako krivda spáchaná na maďarskom národe. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy si pripomenú každoročne pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti.
