BRATISLAVA - Schránkové firmy môžu veselo zarábať na verejných zákazkách aj naďalej! Smer vehementne tvrdil, že im zarazí kohútiky, ale pravda môže byť v skutočnosti niekde inde. Práve preto prijal zákon, ktorý im má zamedziť v súťaži. Do nového zákona však pridal bez povšimnutia poslanec Kondrót pozmeňovací návrh, ktorý môže Slovensku spôsobiť veľké škody. Odborníci upozorňujú, že vďaka pozmeňováku budú verejné tendre bez súťaže a mimo zraku verejnosti!
Smer sa po kauze predraženého CT-čka vehementne zastrájal, že biznis schránkových firiem so štátom zarazí. Robert Fico to vyhlásil iba pred pár dňami. „Vo vláde sme rozhodli, že prijímame návrh zákona, ktorý doslova a do písmena zakazuje právnickej osobe, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré osoby ho vlastnia, zúčastniť sa na verejnom obstarávaní. Ak by sa takáto firma do verejného obstarávania prihlásila, zo zákona je priamo vylúčená,“ povedal Fico.
V stredu teda parlament hlasmi Smerákov schválil novelu, ktorej súčasťou verejných zákaziek budú môcť byť od nového roku len tie právnické osoby, ktoré preukážu vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Na základe prijatého uznesenia v budúcnosti vznikne aj register konečných užívateľov výhod, ktorí stoja za schránkovými firmami. Opozícii to však nestačilo, upozorňovala na to, že zákon je deravý a nedostatočný.
Odborníci varujú
Najnovšie na chybný zákon upozornili odborníci z Aliancia Fair-Play na blogu Projektu N. Podľa nich ide o veľký smerácky podvod! K príslušnej novele o schránkových firmách prijali totiž smeráci pozmeňovací návrh poslanca Kondróta, ktorý presadil výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní. Týka sa podlimitných zákaziek pri dodávaní tovarov alebo služieb súvisiacich s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v EÚ v roku 2016 okrem objednávok, ktoré pôjdu cez elektronické trhovisko.
Podľa Petra Kundera z Alincie tento pozmeňovák umožní štátu nakupovať bez súťaže a mimo zraku verejnosti. A týka sa to aj schránkových firiem. Zmenu do zákona si vláda netrúfla pridať, využila na to teda Kondróta. Jeho zmena odôvodňuje možnosť nerobiť verejné obstarávanie, ak ide o zákazku pod sumou 134-tisíc eur a týka sa „dodania tovaru alebo poskytnutia služieb súvisiacich s prípravou a výkonom predsedníctva SR v Rade EU…“
Vyplývajú z toho mnohé riziká. „Informácie o uzatvorení takých zákaziek sa napríklad neobjavia vo vestníku verejného obstarávania a také zákazky budú môcť uzatvoriť aj firmy, ktoré sa nemôžu zúčastniť verejného obstarávania - napríklad aj tie, ktoré sa označujú ako schránkové. A hlavne - o tieto zákazky sa nebude súťažiť. Hrozí, že tu bude kopec "kšeftíkov" uzatváraných bez jasných pravidiel a takmer úplne bez verejnej kontroly,“ povedal pre Topky Kunder.
Biznis pre schránkové firmy nekončí
Tento pozmeňovák pritom nevyvolal absolútne žiadnu diskusiu. „Nebolo to potajme - ale pravdou je, že kvôli diskusii o schránkových firmách tento poslanecký pozmeňovací návrh nevyvolal zďaleka takú pozornosť, akú by si podľa mňa zaslúžil,“ tvrdí Kunder.
Po novom, keď bude chcieť napríklad niektoré ministerstvo obísť verejné obstarávanie, môže sa odvolať na prípravu predsedníctva SR v Rade EÚ a vyhlásiť tender, do ktorého sa môžu prihlásiť pochybné firmy.
„Ak po Novom roku niektoré ministerstvo usúdi, že kvôli príprave na predsedníctvo Slovenska v Rade EU napríklad potrebuje nie práve bežné odborné konzultácie, tak veľmi jednoducho zadá takú zákazku firme, ktorú uzná za vhodnú. Firma nebude musieť spĺňať ani základné štandardy, ktoré štát vyžaduje od firiem, ktoré pri verejnom obstarávaní súťažia. Informácia o tom sa neobjaví vo vestníku verejného obstarávania,“ upozorňuje Kunder.
Novela vstúpi do platnosti až vtedy, keď ju podpíše prezident. Odborník dúfa, že prezident si to dobre premyslí. „Verím, že prezident citlivo zváži svoj podpis,“ tvrdí Peter Kunder. Podľa hovorcu prezidenta sa Andrej Kiska rozhodne včas. „Prezident sa rozhodne v zákonom stanovenom termíne a bude o tom informovat,“ odvetil nám Krpelan. Stanovisko poslanca Maroša Kondróta zo Smeru sa nám nepodarilo získať. Chceli sme vedieť, čo ho viedlo k tomuto pozmeňováku. Telefón nedvíhal a neodpovedal ani na naše otázky.
Novelu schválili v stredu
Novinky zavádza vládna novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú dnes 85 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR. O právnej norme rokoval parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Za uznesenie hlasovalo 115 členov snemovne.
Výnimku budú tvoriť akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy. Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, bude hroziť pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vo výške od 1000 do 10.000 eur.
Nové prísnejšie podmienky sa majú týkať nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Vzťahovať sa majú aj na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť.
Opozícia označila novelu za marketingovú a nedostatočnú. Viacerí poslanci sa snažili presadiť povinnosť pre schránkové firmy zverejňovať aj konečného užívateľa výhod z kontraktu so štátom. Miroslav Beblavý (nezaradený) a Lucia Žitňanská (Most-Híd) dokonca volali po zavedení registra týchto beneficientov, ktorý by spravovala Národná banka Slovenska (NBS).
Ich návrh neprešiel, väčšina snemovne však myšlienku vytvorenia registra nezavrhla. Nateraz bolo prijaté opozičné uznesenie, ktorým parlament požiadal "vládu v súčinnosti s poslancami a NBS pripraviť v prvom štvrťroku 2015 návrh zákona, ktorým sa vytvorí verejný register konečných užívateľov výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní a nakladaní so štátnymi aktívami, majetkom štátu a majetkom územnej samosprávy a súčasne minimalizovať priestor na súvisiace negatívne spoločenské javy".
Register bude podľa Lucie Žitňanskej (Most-Híd) založený na princípe odkrývania konečného užívateľa výhod, nielen formálneho majiteľa. Časový odklad si vyžiadala skutočnosť, že zavedenie tohto registra si vyžaduje aj komunikáciu s Európskou centrálnou bankou (ECB), keďže NBS má dostať novú kompetenciu. Niektorým opozičným poslancom sa takéto riešenie nepáčilo a pýtali sa, na čo chce dnes Smer-SD schváliť nič neriešiaci zákon. Lepšie by bolo podľa nich počkať na vyjadrenie ECB a potom schváliť kompletnú novelu.
S pozmeňujúcim návrhom okrem iných opozičných poslancov neuspeli ani Ľudovít Kaník a Eugen Jurzyca (obaja SDKÚ-DS), ktorí chceli dosiahnuť, aby pri verejnom obstarávaní už nebolo možné vylúčiť dodávateľov tým, že sa do predmetu obstarávania dostanú požiadavky, ktoré nemajú významný vplyv na naplnenie účelu zákazky, ale zato môžu zásadným spôsobom obmedziť počet uchádzačov.
