BRATISLAVA - Vojenské spravodajstvo neodtajní svoj rozpočet. Parlament dnes zamietol novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v ktorej to navrhovali poslanci Ľubomír Galko (SaS) a Richard Vašečka (OĽaNO).
Ministerstvo obrany by podľa ich návrhu zverejňovalo výšku limitu Vojenského spravodajstva z rozpočtu rezortu, a to v členení na bežné výdavky a kapitálové výdavky. „Uvedené zverejnenie by podľa navrhnutej úpravy malo poskytovať základný prehľad o objeme vyčlenených finančných prostriedkov a o ich účelovom určení rovnakým spôsobom, ako je to v prípade Slovenskej informačnej služby,“ konštatovali opoziční zákonodarcovia.
Rovnako by obrana mala zverejňovať výšku rozpočtu pre vojenských tajných v záverečnom účte kapitoly rezortu. Galko a Vašečka tak chceli zlepšiť informovanosť o reálnom čerpaní finančných prostriedkov, najmä, či sa v priebehu rozpočtového roka zvýšili alebo znížili. Novela podľa opozičných poslancov reaguje na súčasnú situáciu, keď jedna spravodajská služba (Slovenská informačná služba) poskytuje verejnosti v rámci možností vyplývajúcich z jej charakteru činnosti primeraný prehľad o základnej skladbe finančných prostriedkov vyčlenených na jej činnosť. Naopak, druhá spravodajská služba (Vojenské spravodajstvo) podľa nich vystupuje vo vzťahu k verejnosti netransparentne a ignoruje skutočnosť, že prostriedky vyčlenené na jej činnosť pochádzajú z peňazí daňovníkov.
„Sme presvedčení, že daňovníci majú právo – rovnako ako pri Slovenskej informačnej službe - dozvedieť sa bližšie podrobnosti o základnej skladbe finančných prostriedkov vyčlenených na činnosť Vojenského spravodajstva,“ argumentovali Galko a Vašečka.
Odpisy sa zmenia, poslanci schválili novelu o dani z príjmov
Menia sa odpisy, lekárom pribudnú registračné pokladne a vzniknú virtuálne registračné pokladnice. To je len niekoľko zmien z novely zákona o dani z príjmov, ktorú vo štvrtok schválil parlament hlasmi vládnych zákonodarcov. Za hlasovalo 79 zo 135 prítomných poslancov, proti bolo 50 zákonodarcov, zdržalo sa 6 poslancov.
Medzi najdôležitejšie zmeny patria zmeny v odpisoch. Podľa dôvodovej správy k materiálu to má pomôcť v konsolidácii verejných financií. Od budúceho roka sa tak rozšíri počet odpisových skupín zo 4 na 6. V konečnom dôsledku sa skráti odpisovanie výrobných technológií z 12 na 8 rokov, na druhej strane sa však až dvojnásobne predĺži odpisovanie nevýrobných nehnuteľností na 40 rokov. Toto opatrenie sa stalo zrejme najväčším terčom kritiky zo strany opozície. Tá vyčítala vláde retroaktivitu, oslabovanie udržateľnosti verejných financií aj príliš veľkú zmenu v odpisovaní budov, ktorá podnikateľom nabúra finančné plány.
Ďalšími zmenami v zákone je často medializované limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov podnikateľov s nízkym daňovým základom hranicou 48 tis. eur, zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného finančným prenájmom, zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené spoločnosti či rozšírenie transferového oceňovania.
Vláda tiež tvrdí, že presadenými zmenami sa má zvýšiť daňová spravodlivosť. Preto sa napríklad zmení spôsob zdanenia zamestnaneckých benefitov vo forme nepeňažného plnenia, zavedie sa zrážková daň farmafirmám z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení od farmaceutických firiem. Cez zákon sa taktiež zvyšuje podpora výskumu a vývoja dodatočným odpočtom 25 % nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Ani v tomto bode sa však návrh nevyhol kritike zo strany opozície. Jej poslanci totiž tvrdia, že formulácia tohto bodu je vágna a vytvorí priestor na jeho zneužívanie zo strany špekulantov.
Vládny návrh novely zákona o dani z príjmov však prešiel pri hlasovaní aj významnými zmenami. Okrem takmer 60-tich bodov zo spoločnej správy výborov totiž parlament odsúhlasil aj niekoľko poslaneckých pozmeňujúcich návrhov. Podľa spoločnej správy sa tak z novely vypustil zoznam majetku, ktorý môže byť okrem podnikania využívaný aj na osobnú spotrebu. Stále tak zostane na posúdení podnikateľa, či si uplatní 80 % odpis na majetok, ktorý využíva aj na súkromné účely, alebo ho odpíše presným pomerom jeho využívania na podnikateľské, resp. osobné účely. Z návrhu tiež vypadlo zrušenie 80 % paušálnych nákladov na spotrebované pohonné hmoty a zvýšil sa počet dokladov, s ktorými možno využívať virtuálnu registračnú pokladnicu z 300 na 1 000 mesačne.
Z celkovo 18 predložených poslaneckých návrhov prechádzali najmä tie od vládnych poslancov. A nie všetky sa týkali priamo zákona o dani z príjmov. Poslancovi Smeru-SD Ľubomírovi Petrákovi napríklad prešiel návrh na nepriamu novelu zákona o miestnych daniach, ktorým sa upravuje oprávnenie správcu dane určovať ročnú sadzbu dane z poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Z ostatných poslaneckých návrhov prešlo napríklad zaradenie vína medzi daňovo uznateľné reklamné predmety, stanovenie sumy 10 eur za štvrťrok, pod ktorú nebudú musieť lekári samozdaňovať dary a nepeňažné plnenia od farmafiriem či úpravy pri poplatkoch za výherné automaty.
Niektoré návrhy prešli aj poslancom z radov opozície. Miroslav Beblavý uspel s návrhom, aby daňová správa zverejňovala údaje o firmách, ktoré si uplatňujú zvýšené odpočty na výdavky na výskum a vývoj. Cieľom má byť vytvorenie podmienok pre jednoduchšie zisťovanie zneužívania odpočtu týchto výdavkov. Danielovi Lipšicovi zase prešiel návrh, aby poskytnutá odmena oznamovateľovi protispoločenskej činnosti bola oslobodená od dane.
Opozičným poslancom viacero návrhov neprešlo. Jozef Kollár napríklad neuspel s iniciatívou, ktorou by sa nový systém odpisov uplatňoval iba na majetok obstarávaný po 1. januári budúceho roka. Tvrdil totiž, že navrhované opatrenie je retroaktívne. Nepochodil ani Daniel Lipšic s návrhom na zachovanie súčasných parametrov asignačnej dane, ktorá od budúceho roku klesne z 1,5 % na 1 % z uhradenej dane. Rovnako neprešiel ani návrh poslanca Miroslava Beblavého, ktorý žiadal limitovať obstarávaciu cenu automobilov vo verejnej správe v nadväznosti na dosiahnuté rozpočtové výsledky.
Zákon nadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roku. Niektoré ustanovenia však majú termín účinnosti už od 1. decembra tohto roku a niektoré od 1. apríla 2015.
Povinnosť rodičov hlásiť starostlivosť o deti nezrušili
Rodičia budú aj naďalej povinne oznamovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako zabezpečujú starostlivosť o dieťa od dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky. Parlament dnes neschválil novelu zákona o prídavku na dieťa, v ktorej poslanci za KDH Monika Gibalová, Pavol Abrhan, Martin Fronc a Marián Radošovský navrhovali túto povinnosť pre rodičov zrušiť.
Splnenie povinnosti nahlásiť štátu spôsob zabezpečenia starostlivosti o dieťa je v súčasnosti podmienkou pre trvanie nároku na prídavok a príplatok k prídavku na dieťa. "Podľa zisťovaní a štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR je zrejmé, že táto povinnosť je nadbytočná a zaťažuje rodičov aj príslušné úrady práce sociálnych vecí a rodiny," argumentovali opoziční poslanci.
Úrady práce a sociálnych vecí podľa poslancov za KDH od 1. februára tohto roka evidovali 4 509 rodičov, ktorí mali povinnosť oznámiť, ako zabezpečujú výchovu svojich 4 562 detí. Povinnosť si splnilo 3 850 rodičov. Inštitút výzvy na splnenie svojej povinnosti použil úrad v 428 prípadoch, z ktorých ani na výzvu nereagovalo 22 rodičov. "Podľa vyjadrení hovorcu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa týmto rodičom pozastavilo vyplácanie rodinných prídavkov a následne sa u nich vykonala kontrola. Nedostatky neboli zistené ani v jednom prípade a vyplácanie rodinných prídavkov bolo obnovené," upozorňovali opoziční poslanci.
Povinnosť rodičov oznámiť úradu práce a sociálnych vecí spôsob zabezpečenia starostlivosti o dieťa vo veku od troch rokov veku dieťaťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky sa zaviedla novelou zákona o prídavku na dieťa, ktorá nadobudla účinnosť od 1. februára tohto roka. Podľa poslancov za KDH to má byť prevencia pred možným skrytým týraním detí, a to na základe jedného konkrétneho prípadu týrania a zanedbania starostlivosti s fatálnym následkom.
