BRATISLAVA - Minister školstva Peter Pellegrini (Smer-SD) verí, že ak to bude potrebné, opozícia podporí zmeny v ústavnom zákone o dlhovej brzde tak, aby učiteľom mohli narásť platy.
"Ja verím, že keby k tomu došlo, tak pre učiteľov budú ochotní takúto zmenu v zákone podporiť,“ povedal Pellegrini pred dnešným mimoriadnym rokovaním vlády. Ak by sa totiž o zmene rozhodovalo v parlamente, potrebné by boli aj hlasy z radov opozície. V prvom rade chce však šéf rezortu školstva hľadať prostriedky na zvyšovanie platov pedagógov inde a až keď sa to nepodarí, inicioval by rokovania o zmene ústavného zákona.
Riešenie bude Pellegrini hľadať spolu s ministrom financií. Ako sám hovorí, rokovania ešte neotvorili. "Teraz je to predčasné, nechajte nám ešte pár týždňov čas, aby sme s ministrom financií hľadali možnosti a v prípade, že ich nenájdeme, potom spustíme celý rad tých rokovaní,“ povedal šéf rezortu školstva. Dodal, že päťpercentné zvyšovanie platov učiteľov stálo približne 80 miliónov eur, a teda v budúcom roku by išlo minimálne o takúto sumu.
Peter Kažimír (Smer-SD) dnes uviedol, že on ako šéf rezortu financií zmenu zákona o dlhovej brzde požadovať nebude. "Je však pravdou, že aj v situácii, keby sme mali na budúci rok vyrovnaný rozpočet, tak vzhľadom na zmrazenú výdavkovú obálku miest a obcí, cez ktoré sa platia školy a školské zariadenia, je obrovský problém dodržať zákon a zároveň zvýšiť platy,“ povedal Kažimír.
Nevylúčil však, že tá téma napokon skončí aj v národnej rade. On sám však nemá v pláne iniciovať prípadné rokovanie aj s opozíciou o podpore zmeny v zákone. "Je na strane dotknutých, to znamená, na strane učiteľov, školských odborov, ale aj miest a obcí, aby túto tému nastolili,“ dodal.
Problémom tak je, že pri prekročení 55-percentnej hranice dlhu, ktorú Slovensku potvrdil Eurostat vo svojej jarnej notifikácii, je podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vláda povinná predložiť rozpočet, v ktorom budú zmrazené výdavky, čo platí aj pre samosprávy. Výnimkou sú výdavky na obsluhu štátneho dlhu, financie napojené na európsky rozpočet a výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami.
Úvahy o možnej zmene formulácie dlhovej brzdy sa objavovali aj v minulosti. Prvýkrát už v koncom roka 2012, teda ani nie rok od účinnosti ústavného zákona. Vtedy sa špekulovalo o tom, že by z dlhovej brzdy bolo vyňaté predzásobenie hotovosťou na finančných trhoch.
Štát si totiž za výhodných podmienok nemôže požičať viac, ako mu mantinely dlhovej brzdy povolia. Reálne by takáto zmena znamenala dodatočnú rezervu vo výške dlhu na úrovni niekoľkých percentuálnych bodov. Podporu takejto prípadnej zmene vtedy avizovali aj niektoré opozičné politické strany, nakoniec však z nej nič nebolo.
