BRATISLAVA – Rozhodnutie podpredsedu Smeru-SD Dušana Čaploviča odísť z postu ministra školstva bolo spôsobené dlhodobým mediálnym tlakom. Ten podľa neho súvisel so záujmami rôznych lobistických skupín v rezorte.
„Zhodnotil som daný stav, pozrel som sa pánovi premiérovi do očí a rozhodol som sa abdikovať z tejto funkcie,“ povedal Čaplovič v diskusnej relácii POLITIKA Tu a teraz na portáli Teraz.sk.
„Vytvárali na mňa mediálny tlak, pri každej aktivite som bol podrobený tvrdej kritike cez médiá. Pritom nevychádzali z odborného hľadiska, bolo to vyslovene povrchné a účelové. Pre mňa ako pre človeka už toho bolo dosť. Bojovať proti všetkým a najmä médiám, a najmä v tejto oblasti, je veľmi náročné,“ uviedol.
Na otázku, či ho niekto vyzýval na demisiu, odpovedal negatívne. „Nikto ma nevyzval. Ale mediálna kampaň trvala od môjho nástupu na ministerstvo, možno aj preto, že som chcel urobiť zásadné zmeny na rezorte školstva. Isté záujmové skupiny nemali záujem na zmenách v školstve, lebo v blate a v močiaroch sa dobre loví,“ povedal exminister.
„Chcel som sa rozhodnúť tak, aby rezort školstva bol nepolitický, nebol stranícky riadený. Naozaj som mal záujem ho odpolitizovať, ale zrejme politika a záujmové skupiny presiahli všetko a to dosť vplývalo na moje rozhodnutie,“ konštatoval.
Podľa Čaploviča trvalo približne pol roka, kým sa v rezorte etabloval a našiel tam ľudí, o ktoré sa mohol oprieť. „Žiaľ, boli tam aj ľudia, ktorí mi naďalej podrážali nohy a veci sa neriešili tak, ako by sa mali riešiť,“ povedal. Dodal, že v školstve pôsobí množstvo záujmových skupín.
„Povedzme v oblasti súkromného školstva niektorí nechceli pochopiť, že kvalitu vzdelávania nemôžu robiť len cez peniaze, ale musí sa to zabezpečovať prostredníctvom kvalitnej prípravy absolventov jednotlivých škôl,“ poznamenal.
Na tlak záujmových skupín podľa vlastných slov narazil napríklad v prípade Rezortného informačného systému (RIS). "Tlak, aby som podpísal prevádzkovú zmluvu, bol veľmi silný. Napriek tomu som túto prevádzkovú zmluvu nepodpísal a som zvedavý, ako sa s týmto vyrovná nastupujúci pán minister," povedal Čaplovič.
"Tam sa vyfinancovalo od roku 2009 do roku 2012, kým som prišiel na rezort, 13,5 milióna eur, a v podstate nič v tomto Rezortnom informačnom systéme nebolo spustené," konštatoval Čaplovič.
Na otázku, či sa jeho rozhodnutie snažili ovplyvniť osoby z politického prostredia alebo biznisu, odpovedal záporne. "Nebolo to lobované cez ministrov alebo kolegov v strane, je to vo vnútri v rezorte a reprezentujú to často ľudia, ktorí majú na starosti informačné technológie," podčiarkol Čaplovič.
Problém riešil podľa vlastných slov tak, že sa na funkčnosť systému opýtal ľudí z praxe. "Obrátil som sa na predsedov Asociácie štátnych gymnázií, Združenia samosprávnych škôl, aby mi zhodnotili, či je to funkčné, alebo nie," vysvetlil Čaplovič s tým, že v oblasti informačných technológií v rezorte následne spravil viacero personálnych zmien.
„Nielenže som dvakrát odvolal generálneho riaditeľa Ústavu informácií a prognóz, ale som tento ústav zrušil a včlenil do Centra vedecko-technických informácií,“ pripomenul.
„Boli tu generálni riaditelia sekcie informatiky. Zdedil som ho, bol čoskoro vymenený, nastúpil ďalší, ktorý sa neosvedčil, teraz nastúpil ďalší, ktorý urobil ďalšie chyby. Všetkých troch som postupne odvolal, lebo sa tam diali veci, ktoré boli v rozpore s mojím svedomím a mojím slobodným rozhodovaním na rezorte školstva,“ podčiarkol Čaplovič.
Z krokov, ktoré podnikol, považuje za dôležitú revitalizáciu odborného školstva. „Je to previazanie teoretickej prípravy s praktickou. To sa nám postupne darilo a využili sme na to aj európske fondy a vnútorné kapacity rezortu. Rozbehli sme Radu pre odborné vzdelávanie, ktorá pravidelne zasadala v spolupráci s ministerstvom práce,“ dodal.
Rezort školstva pripravil viacero noviel zákonov, napríklad zákona o financovaní školstva. Jedným zo spoločných menovateľov týchto zmien bola snaha podporiť zvýšenie kvality školstva. Podľa ministra k jeho devalvácii do istej miery prispel aj systém financovania škôl „na žiaka“.
„Dnes máme na stole pripravovaný nový zákon o financovaní školstva, ktorý je postavený na iných princípoch, nielen na financovaní na žiaka, ale aj na kvalite triedy a merateľných výstupoch,“ povedal.
„V tejto súvislosti sú pripravované aj ďalšie zákony, sú pripravené tak, že na jeseň môžu ísť do legislatívneho procesu,“ dodal. Celkovo sú pripravené štyri legislatívne zmeny, ktoré sú podľa Čaploviča dôkladne odkonzultované s odbornou verejnosťou.
Informácie, že nový minister Peter Pellegrini nepovažuje hierarchiu na ministerstve za štandardnú a robí v rezorte zmeny, Čaplovič nepovažuje za nepriamu kritiku svojej práce. „Je v kompetencii každého ministra, aby si urobil štruktúru, ako ju najlepšie vidí,“ poznamenal. „Štruktúra vychádzala z toho, že som mal na ministerstve len jedného štátneho tajomníka a len niekoľko týždňov dozadu bol schválený nový štátny tajomník,“ dodal.
„V dvoch veciach som urobil chybu. Prvá je to, že som nemal v rezorte minimálne dvoch štátnych tajomníkov. V Poľskej republike majú na túto oblasť troch ministrov. Druhá chyba, ktorú som urobil, bola, že som ustúpil pri rušení špeciálnej školskej správy a že sa mi školské úrady nepodarilo pretransformovať na špeciálne pracoviská rezortu školstva,“ uzavrel Čaplovič. Na margo medializovaných informácií o predražených nákupoch na ministerstve, napríklad kvetov, povedal, že za chyby niesli zodpovednosť konkrétni úradníci, voči ktorým vyvodil aj personálne dôsledky.
Čaplovič sa chce v budúcnosti sústrediť na prácu poslanca. Zdôraznil, že nebolo jeho cieľom prestúpiť z funkcie do funkcie. „Budem pracovať v školskom výbore, čo mi je veľmi blízke,“ poznamenal. Úvahy o tom, že by sa stal podpredsedom parlamentu, sú podľa neho neaktuálne. Priznal však, že sa uvažovalo o tom, že by vo vláde prevzal agendu ľudských práv. „Tieto úvahy sa objavili. Tieto návrhy som doteraz neprijal,“ uzavrel Čaplovič.
