BRATISLAVA - Pod stanovisko proti bezpečnostným previerkam sudcov, ktoré prinesie novela ústavy, sa už podpísalo 538 z takmer 1 400 slovenských sudcov. Na začiatku ho iniciovala vyše šesťdesiatka sudcov z bratislavského krajského súdu.
Výzvu bratislavských sudcov podporili 18. júna na pléne sudcov aj sudcovia v obvode Krajského súdu Košice, ktorí vydali vlastný text stanoviska. Obdobné stanovisko prijalo 10. júna aj plénum sudcov Najvyššieho súdu SR. Informáciu o aktuálnom počte podpísaných sudcov pod stanoviskom poskytla bratislavská sudkyňa Katarína Javorčíková.
Stanovisko predložia prezidentovi republiky so žiadosťou o podanie podnetu Benátskej komisii pri Rade Európy. Pošlú ho aj príslušnému komisárovi Európskej komisie a na vedomie dajú všetkým poslancom parlamentu, Súdnej rade SR, ministrovi spravodlivosti a Medzinárodnej asociácii sudcov.
Podpísaní sudcovia považujú novelu ústavy v časti o bezpečnostných previerkach za nesúladnú s ústavnými princípmi právneho štátu vo vzťahu k súdnej moci, zakotvené v Ústave Slovenskej republiky.
„Odmietame tento zásah zo strany výkonnej a zákonodarnej moci, ako priamo ohrozujúci nezávislosť súdnictva,“ uviedli sudcovia v stanovisku. Na svoju ochranu využijú všetky vnútroštátne právne prostriedky a medzinárodné záruky, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo pri svojom vstupe do Európskej únie.
Podľa novely prezident na návrh súdnej rady odvolá aj sudcu, ktorý nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, a tie sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014.
Podľa navrhovaných vykonávacích zákonov k novele ústavy, ktoré zatiaľ neboli schválené, podklady by mal zabezpečovať Národný bezpečnostný úrad na žiadosť súdnej rady. Malo by to byť na základe previerok sudcov Policajným zborom SR, Slovenskou informačnou službou alebo Vojenským spravodajstvom, a z informácií od iných štátnych orgánov, iných právnických osôb a fyzických osôb.
Novela ústavy podľa bratislavských sudcov zavádza neprípustnú retroaktivitu, teda spätnú pôsobnosť na sudcov, ktorí obliekli talár pred spomínaným dátumom. Sudcovia upozorňujú, že NBÚ a príslušníci policajného zboru, Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva, ktorí majú vykonať tzv. previerky spôsobilosti sudcov, patria medzi orgány výkonnej moci priamo podriadené aktuálne vládnucim politickým stranám alebo ich koalíciám.
„Na základe neprípustnej prezumpcie kolektívnej viny všetkých sudcov im dáva novela ústavy právo sledovať sudcov a získavať informácie z ich súkromného života, ktoré nesúvisia s rozhodovacou činnosťou. Tieto informácie, vzhľadom na ich dosah na rodinné a osobné vzťahy sudcu (aj pokiaľ sudcov nebudú diskvalifikovať z ich funkcie), budú kedykoľvek voči nim zneužiteľné. Sudcovia sa tak môžu stať potenciálne vydierateľní najmä v súvislosti s rozhodovaním záujmových káuz pre štát a jeho inštitúcie,“ napísali sudcovia v stanovisku.
Pokiaľ trvanie funkcie sudcu bude závislé od informácií a ich vyhodnocovania zo strany orgánov podriadených výkonnej moci, je podľa nich vážne narušený vnútorný pocit slobody, nestrannosti a nezávislosti sudcu od „kohokoľvek iného“.
Ani ďalšie konanie voči sudcom po vypracovaní podkladov NBÚ podľa skupiny bratislavských sudcov nedáva záruky ich odvolateľnosti z funkcie len na základe riadneho a spravodlivého procesu. Napríklad podklady NBÚ majú preskúmavať členovia súdnej rady, ktorá je sčasti tvorená sudcami. Aj títo sudcovia by mali prejsť rovnakými previerkami zo strany NBÚ, a môžu sa tak dostať do konfliktu záujmov.
Skupina sudcov považuje za zavádzajúce vyjadrenia autorov schválenej novely, že posledné slovo pri odvolávaní sudcu bude mať prezident Slovenskej republiky. Zo schváleného znenia textu novely sa im javí, že prezident má ústavnoprávnu povinnosť odvolať sudcu na základe právoplatného rozhodnutia Súdnej rady SR alebo Ústavného súdu SR, ktoré sú právne záväzné.
Sudcovia upozornili, že stanovisko nie je na ochranu sudcov, ktorí do súdnictva z týchto dôvodov nepatria. Naopak, podporujú individuálny postup voči dôvodne podozrivým sudcom.
