BRATISLAVA - Ústavný súd SR rozhodol o zmenách v tzv. statusových zákonoch, ktoré presadila ešte bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Podľa Ústavného súdu SR je časť ustanovení v súlade s Ústavou SR, pri niektorých vyslovil nesúlad.
"Koncept otvorenej justície a zrušenie justičných čakateľov nie sú protiústavné," povedala pre Žitňanská. "Ústavný súd nezrušil podstatné ustanovenia, ktoré sa týkajú konceptu otvorenej justície - od zverejňovania rozhodnutí a informácií týkajúcich sa výberových konaní, vrátane zverejňovania rodinných väzieb a životopisov kandidátov na sudcov a podobne," uviedla bývalá ministerka. Plénum Ústavného súdu SR rozhodovalo na neverejnom zasadnutí v stredu, informáciu dnes zverejnili aj na webstránke ústavného súdu.
Za druhé pozitívum považuje Žitňanská to, že Ústavný súd SR ponechal v platnosti ustanovenia, ktorými boli zrušení justiční čakatelia. "To považujem za veľmi dôležité vzhľadom na to, že to bolo tiež jedno žriedlo rodinkárstva v justícii," poznamenala. To, že koncept otvorenej justície a zrušenie justičných čakateľov nie sú protiústavné, je podľa exministerky Žitňanskej dobré. "Môže to pomôcť tomu, aby koncept verejnej kontroly a otvorenej justície mohol pokračovať," dodáva.
Časti, ktoré Ústavný súd SR označil za protiústavné, si podľa Žitňanskej vyžadujú podrobnejšie naštudovanie. Týkajú sa napríklad preskúmavania rozhodnutia ministra o odvolaní predsedov súdov alebo zloženia výberových komisií na sudcov. No podľa Žitňanskej podstata, teda otvorenosť a zverejňovanie informácií, neboli Ústavným súdom SR spochybnené, rovnako ako zrušenie justičných čakateľov.
Ústavný súd rozhodoval o prokurátoroch
Ústavný súd SR (ÚS) na neverejnom zasadaní pléna po vyše dvoch rokoch rozhodoval o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora SR Ladislava Tichého ako aj o návrhu prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorí svojimi podaniami z roku 2011 napadli niektoré ustanovenia zákona o prokuratúre a prokurátoroch.
Ako dnes informovala Martina Demčáková, odborný radca tlačového a informačného odboru ÚS, vo viacerých bodoch im vyhovel a rozhodol, že viaceré napadnuté ustanovenia sú protiústavné. Ide o ustanovenia zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktoré sa týkali kreovania výberových komisií, výberových konaní, disciplinárneho konania voči prokurátorom, atď.
Novelu vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej napadol zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý, na návrh ktorého ÚS v septembri 2011 pozastavil účinnosť viacerých ustanovení novely. Druhý podnet v tejto veci prišiel od prezidenta Ivana Gašparoviča. Obidve podania ÚS prijal na ďalšie konanie a boli spojené do jednej veci.
Podľa názoru prvého námestníka generálneho prokurátora sa aplikáciou napadnutých ustanovení spochybní demokratický a právny charakter štátu. Zákonodarca totiž nerešpektoval také základné ústavné princípy, ktoré majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky - princíp ústavnosti, princíp deľby moci, princíp ústavnej rovnováhy, princíp legality, princíp právnej istoty a zákaz retroaktivy.
V ostatných bodoch ÚS konanie buď zastavil, alebo zamietol, či nevyhovel návrhu.
K rozhodnutiu pripájajú odlišné stanoviská sudkyňa Ivetta Macejková a sudcovia Milan Ľalík, Ľubomír Dobrík a Lajos Mészáros. Rozhodnutím ÚS sa otvára priestor buď novelizovať doterajšie zákony týkajúce sa prokuratúry a prokurátorov, alebo predložiť poslancom NR SR úplne nový zákon.
Odôvodnenie rozhodnutia bude po doručení zainteresovaným stranám zverejnené na stránke ústavného súdu.
