BRATISLAVA – Návrh novely ústavy z dielne Smeru-SD a KDH, ktorý sa dotýka justičných zmien, je podľa nezaradenej poslankyne NR SR a exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej nebezpečný.
Ako povedala dnes novinárom, téma spoločného návrhu novely ústavy predsedu parlamentu Pavla Pašku a predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Hrušovského za dva týždne od jej oznámenia už stihla pochovať nádeje jedného prezidentského kandidáta, aj existenciu jedného politického zoskupenia. Žitňanská sa obáva, aby sa jej ďalšou obeťou nestala slovenská justícia.
„Dnes nie je žiadny oprávnený dôvod, aby sa táto účelová novela ústavy prerokovávala pred druhým kolom prezidentských volieb. Dôvody na rýchle prerokovanie novely sú len čisto stranícke a vyvolávajú obavy,“ zdôraznila.
Žitňanská sa obáva, že KDH v snahe odčiniť svoje volebné fiasko zahlasuje za akúkoľvek podobu novely, pokiaľ v nej zostane zmienka o manželstve a chcú tak urobiť rýchlo. Inak by podľa nej svoje predchádzajúce kroky ani dodatočne pred voličmi nedokázali obhájiť.
Smer-SD sa zas s novelou podľa nej ponáhľa, pretože Robert Fico sa zrejme nestane prezidentom a tak je v záujme jeho strany rýchlo zmeniť kreovanie Súdnej rady SR, aby z nominovania jej členov bol vylúčený prezident a celú nesudcovskú časť rady mohla vymenovať a zvoliť len súčasná vláda Smeru-SD a jej parlamentná väčšina. Žitňanská upozornila, že bez vstupu novozvoleného prezidenta, len pod kuratelou vládnej strany vymenovaná Súdna rada SR má na základe novely ústavy preveriť všetkých sudcov do konca roka 2015.
Navrhovaná novela podľa Žitňanskej obsahuje body, ktoré nie sú nové. Boli opakovane predmetom diskusie, boli už aj v parlamente a odmietli ich práve poslanci Smeru-SD. „Ide o zúženie trestnoprávnej imunity sudcov a oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR. Oba návrhy boli na marcovú schôdzu predložené už pred viac ako mesiacom, zúženie imunity predložil poslanec Gábor Gál a oddelenie funkcií som predložila ja. Sú to významné zmeny, ktoré môžu byť užitočné,“ uviedla.
Novela ústavy však obsahuje podľa Žitňanskej ustanovenia, ktoré môžu stav v justícii zhoršiť. Upozornila na zmenu zloženia súdnej rady. Návrh umožňuje, aby ministri boli jej členmi, rozširuje jej pôsobnosť a z jej predsedu robí ústavného činiteľa s platom poslanca. Dnes platí, že súdna rada má 18 členov, ôsmich členov rady volia sudcovia a po troch prezident, parlament a vláda.
Ďalším členom súdnej rady je jej predseda, automaticky sa ním stáva šéf najvyššieho súdu. Po novom by ich malo byť len 16, z toho ôsmi by mali byť sudcovia volení sudcami, štyria menovaní vládou a štyria volení parlamentom. Z menovania členov Súdnej rady tak vypadol prezident. Parlament a vláda na jednej strane a prezident na druhej strane však majú iné funkčné obdobia a odvodzujú svoju moc od iných volieb.
„Ak členov súdnej rady volených politikmi bude nominovať len parlament a vláda, bude polovica súdnej rady nominovaná len vládnymi stranami a nikým iným. V žiadnom prípade to nie je krok, ktorý má šancu pozitívne zmeniť stav justície,“ povedala exministerka. Podľa nej z textu ústavy je zrejmé, že predsedom Súdnej rady SR môže byť aj nesudca, čo je v rozpore s pôvodnými cieľmi, medzi ktoré patrilo predovšetkým, aby súdnictvo malo svoju vlastnú reprezentáciu, ktorá komunikuje s ostatnými zložkami moci.
Novela ústavy rozširuje podľa Žitňanskej aj pôsobnosť súdnej rady okrem vydávania etických pravidiel aj o verejnú kontrolu súdnictva. Vymedzenie pôsobnosti verejnej kontroly však podľa nej vôbec nie je verejnou kontrolou v pravom zmysle, sú to len právomoci súdnej rady v oblasti správy súdov.
„Dnes je súdna rada stavaná predovšetkým ako orgán sudcovskej legitimity, podľa novely ústavy je to pomaly paralelné ministerstvo spravodlivosti, ale bez zodpovednosti,“ uviedla. Do ústavy sa tiež zavádza oprávnenie predsedovi na návrh súdnej rady iniciovať disciplinárne konanie proti sudcovi. „To sme už mali v zákone a zrušili sme to aj s hlasmi KDH, lebo súdna rada kreuje disciplinárne senáty, teda aby nemal jeden orgán právomoc aj iniciovať konanie aj kreovať orgán, ktorý o tom rozhoduje,“ pripomenula.
Žitňanskej sa nepozdáva ani fakt, že po novom má mať predseda súdnej rady právo napadnúť ústavnosť zákona týkajúceho sa súdnictva. „Len podotýkam, že Ústavný súd SR už skoro tri roky nerozhodol o zákonoch týkajúcich sa justície schválených ešte za Radičovej vlády. Niektoré zmeny majú ústavným súdom pozastavenú účinnosť. Predseda súdnej rady by tak mohol na dlhé roky blokovať inú moc vo výkone jej právomoci,“ povedala.
Najneprijateľnejšou časťou dohody Smeru-SD a KDH sú však podľa Žitňanskej sudcovské previerky, hoci v návrhu novely ešte ani nie sú, majú sa do návrhu zaviesť v druhom čítaní. Myslí si, že bez súhlasu KDH s previerkami nebude zmienka o manželstve a nebude ani žiadna zmena v justícii.
Ústavnú novelu Smeru-SD a KDH prerokuje parlament v pevne stanovenom termíne, a to 20. marca spolu s opozičnou novelou o ochrane manželstva. Tému možných zmien v justícii otvoril Fico po šiestich rokoch vo funkcii premiéra koncom januára. Do ústavnej novely vládny Smer-SD zlúčil tri návrhy, ktoré už skôr do parlamentu predložila opozícia, jednu z nich rozšíril o ďalšie zmeny a pod tento návrh sa podpísalo i KDH.
