BRATISLAVA - Politici na Slovensku si 22 rokov kupovali od rómskej komunity zmier sociálnymi dávkami. Až teraz boli spustené projekty, ktoré prispejú k zlepšeniu situácie. Očakávať však v rómskych komunitách zmeny zo dňa na deň nie je možné. V dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy to uviedol splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO) s tým, že súčasné deti musia vyrásť, uplatniť sa na trhu práce a až potom budeme vidieť výsledky.
Na otázku, kde je sľubovaná rómska reforma, Pollák odvetil, že po roku a pol, čo je vo funkcii splnomocnenca, bolo vyrokovaných s Európskou komisiou 300 miliónov eur, ktoré sa majú dostať k Rómom. Pollák spomenul výstavbu modulových škôl, zamestnanie rómskych asistentov, spustenie pilotných projektov ohľadne vysporiadania pozemkov pod nelegálnymi osadami či odštartovanie programu svojpomocnej výstavby obydlí.
Poslanec za SDKÚ-DS a exminister práce Ľudovít Kaník sa domnieva, že reforma je úlohou vlády, od ktorej je splnomocnenec závislý. "Za dva roky vlády Smeru-SD sa nezmenilo nič. Pre nízkozarábajúcich sa neoplatí pracovať, ale poberať dávky. Cez rozširujúcu sa rodinu si zabezpečujú príjem, čo znásobuje chudobu. Je to absolútne zlyhanie vládnej politiky," povedal.
Kaník s Pollákom preto prichádzajú s tzv. malou rómskou reformou. Jej hlavnou myšlienkou je podpora pracujúcej rodiny, aby tí, ktorí pracujú, sa mali finančne lepšie ako tí, ktorí trvalo nepracujú.
Štátny tajomník ministerstva práce Jozef Burian (Smer-SD) však zatiaľ nepovedal, či právnu úpravu jeho strana s väčšinou v parlamente podporí. "V rokoch 2010 a 2011 súčasná opozícia neurobila nič. Dnes tam idú dávať niečo, čo už bolo vymyslené. Budeme ešte rokovať. Nemal by to byť ale konsenzus len pána Kaníka, ale celej opozície," konštatoval.
Kaník mu odkázal, že je pripravený na kompromisy a na serióznu diskusiu. "Ak nebude fungovať systém, že ten, kto pracuje, aj za nízku mzdu, sa má lepšie ako ten, kto poberá dávky, tak sa nič nezmení. Musí byť signálom pre všetkých, že pracovať sa oplatí," zopakoval.
Kultúrny antropológ a romista Rastislav Pivoň si ale myslí, že opatrenia Kaníka a Polláka veľmi chudobe Rómov nepomôžu. "Museli by byť ekonomického, nielen sociálneho rázu, teda ide najmä o tvorbu pracovných miest. A to tu chýba, to by mal byť základ reformy," poznamenal. Kaník súhlasí, že práca je kľúčová.
"Musí sa zabezpečiť, aby práca bola. Ale to je na ďalšiu veľkú debatu o hospodárskej politike," uviedol.
Pollák na margo nezamestnanosti Rómov zdôraznil, že sa chystá pilotné vyskúšanie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní. "Ak sa udelí verejná zákazka, tak vyskúšame podmieniť jej udelenie zamestnávaním ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Je to už dohodnuté a ideme to prvýkrát vyskúšať na objeme 40 miliónov eur z eurofondov, ktoré sú určené na rekonštrukcie a modernizáciu základných a materských škôl v rómskych komunitách," avizoval.
Novela zákona o hmotnej núdzi, o ktorej politici debatovali, sa dostane na rokovací stôl parlamentu už v máji. Právna norma počíta s tým, že rodičovský príspevok sa má zvýšiť pre pracujúce rodiny na 230 eur. Ak však aspoň jeden z rodičov štyri roky pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nepracoval aspoň 270 dní, dostanú rodičovský príspevok znížený o 35 percent. Navrhuje sa tiež, aby sa do nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 percent čistého príjmu tých rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, namiesto súčasných 25 percent. Tým sa podľa Kaníka zvýši čistý príjem pracujúcich rodín a zvýši sa motivácia ľudí pracovať.
Právne úpravy neobchádzajú ani problém čiernych stavieb. Kaník a Pollák sa dohodli na zavedení povinnosti odstrániť stavbu zhotovenú bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, bez písomného súhlasu majiteľa pozemku. "Odstránenie stavby má vykonať stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka pozemku na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovenej čiernej stavby či objektu,“ píše sa v novele.
