BRATISLAVA - Zosuvy pôdy naďalej na Slovensku ostávajú problémom, ktorý má negatívny vplyv na život občanov. Uvádza sa to v dokumente nazvanom Informácia o stave monitorovania geologických faktorov životného prostredia s poukázaním na hroziace havárie a možnosti predchádzania týmto haváriám. Dokument dnes vzala vláda na vedomie.
V rámci monitorovania hroziacich zosuvov pôdy sledovali odborníci vlani 35 lokalít, čo bolo o sedem viac ako v roku 2012. V minulom roku tiež objavili 19 novovzniknutých zosuvov. Najväčšie zosuvy zaznamenali v obciach Varhaňovce a Nižná Myšľa. V havarijnom stave sú naďalej lokality v Brusne, Kraľovanoch, Veľkej Lehôtke a v Hradci.
Dokument konštatuje v roku 2013 nárast pohybov pôdy. Jednou z príčin bolo aj veľké množstvo zrážok na jar 2013, čo viedlo k zvýšeniu hladiny podzemných vôd. Dokument sumarizuje monitorovaciu činnosť za rok 2013, ktorá je zameraná na škodlivé prírodné procesy, ohrozujúce životné prostredie alebo majetok a bezpečnosť ľudí. Vykonáva sa prostredníctvom programu Čiastkový monitorovací systém - Geologické faktory, na ktorom sa podieľajú výskumníci Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.
Monitoring sa zameriaval aj na vplyv ťažby nerastov na životné prostredie. V minulom roku nezaznamenali nové prejavy nestability terénu v dôsledku banských objektov alebo banských prác. Negatívny vplyv však ťažba mala na povrchové vodné toky. Prenikanie banských a drenážnych vôd do vodných tokov spôsobuje zvyšovanie obsahov kovov. Tento fenomén pretrváva hlavne v oblastiach rudných ložísk ako Kremnica, Rudňany alebo Špania Dolina.
Ďalšou oblasťou monitoringu bola stabilita hornín pod historickými objektmi. Na Spišskom hrade kontrola zistila posun v trhline za Perúnovou skalou. Výsledky meraní zároveň potvrdili trend poklesávania skalného bloku a na zabezpečenie stability bude preto potrebné sanačné opatrenie. Sanácia bude tiež potrebná na hrade Strečno, kde sa monitorovaná trhlina rozšírila o 1,5 milimetra. To zvýšilo nestabilitu skalného previsu nad štátnou cestou 18.
V rámci monitoringu čistoty riek vyhodnotili ako dlhodobo znečistené rieky Nitra, Štiavnica, Hornád a Hnilec. Znečistenie týchto riek súvisí aj so sedimentmi z banských a drenážnych vôd. V priebehu minulého roku monitorovali na Slovensku aj seizmické javy. Celkovo ich zaznamenali 10 138, jedenásť z nich je možné kvalifikovať ako zemetrasenie. Štyri z 11 zemetrasení mali epicentrum na Slovensku, ostatné v susedných štátoch. Žiadne z nich však nespôsobilo väčšie škody.
V posledných rokoch podľa odborníkov narastá počet mimoriadnych environmentálnych udalostí, ktoré majú negatívny vplyv na život a zdravie ľudí. Spôsobené sú nepriaznivým pôsobením prírody, ale do veľkej miery aj neadekvátnymi zásahmi ľudí. Dlhodobý monitoring umožňuje identifikovať zmeny v životnom prostredí, ktoré môžu predstavovať hrozby. Výsledky monitorovania môžu pomôcť v dôslednejšom predchádzaní alebo úspešnej eliminácii nepriaznivých environmentálnych javov.
