BRATISLAVA – Minister spravodlivosti Tomáš Borec podal dovolanie proti oslobodzujúcemu rozsudku v korupčnej kauze, v ktorej figurovala banskobystrická krajská sudkyňa Miriam S. a Viktor G..
V obžalobe sa pôvodne uvádzalo, že k údajnému úplatkárstvu došlo pri zadávaní objednávok na činnosti v bytových domoch v Banskej Bystrici, ktorých správcom bol Viktor G.. Ten v minulosti žil so sudkyňou v spoločnej domácnosti. Najvyšší súd v tomto prípade potvrdil 27. marca minulého roka oslobodzujúci verdikt voči spomínanej dvojici obžalovaných, ktorý odznel na Špecializovanom trestnom súde v septembri 2012.
Borec ešte vlani v novembri podal dovolanie na podnet generálneho prokurátora. Informáciu dnes potvrdilo tlačové oddelenie ministerstva. Dôvodom dovolania je, že NS SR v napádanom rozsudku podľa ministra Boreca nevyhodnotil správne zistený skutkový stav a niektoré dôkazy pri svojom rozhodnutí nezohľadnil napriek tomu, že mali pre celkové posúdenie veci podstatný význam.
Podľa ministerstva spravodlivosti prieskumom zistili, že NS SR vôbec nezohľadnil pri rozhodovaní skutočnosti, ktoré mal uviesť oznamovateľ do zápisnice o trestnom oznámení. Konkrétne išlo o výšku úplatkov, ich dôvod, použitie úplatkov na zateplenie rodinného domu obvinenej. Podľa dovolania boli tieto skutočnosti riadne preukázané počas vyšetrovania.
„Podľa nášho názoru sa súdy riadne nevysporiadali s vykonanými dôkazmi,“ uviedlo tlačové oddelenie MS SR.
Na najvyššom súde pritom v septembri 2012 konštatovali, že celé dokazovanie na prvostupňovom súde sa míňalo svojím účinkom. Podľa NS SR sa na Špecializovanom trestnom súde dokazovali veci, ktoré sa nemuseli.
„Iste, bolo potrebné zistiť, ako to bolo s rozhodnutiami vlastníkov bytov, cenovými ponukami a podobne, ale venovať takúto neprimeranú pozornosť týmto otázkam vôbec nebolo potrebné, najmä ak hneď od začiatku bolo jasné, že všetky tieto okolnosti mohli slúžiť len ako podporný dôkaz, lebo jediný hlavný dôkaz bola činnosť agenta,“ ozrejmil vlani predseda senátu. Zástupca stavebnej firmy, od ktorého si podľa obžaloby pýtal Viktor G. peniaze, spolupracoval s políciou ako agent.
Podľa najvyššieho súdu však boli výsledky činnosti agenta „veľmi slabé a úbohé“. „To, že súd prvej stolice dospel k záveru, že agent výrazne prekročil svoje právomoci a teda že všetky ním získané dôkazy nemožno považovať za bernú mincu a sú nelegálne, to plne zodpovedá aj záverom odvolacieho súdu,“ uviedol predseda senátu. Podľa jeho slov je smutné, že agent pôsobil tak, ako by agent pôsobiť nemal.
„Agent doslova vytváral podmienky na to, aby došlo k spáchaniu trestnej činnosti. Nie je predsa možné, že štátny úrad bude vyvolávať situáciu, aby došlo k spáchaniu určitého trestného činu,“ pokračoval. Okrem toho, podľa odvolacieho súdu boli záznamy zo stretnutí „úplne o ničom“.
Predseda senátu tiež vysvetlil, prečo musel najvyšší súd zrušiť napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodnúť. Dôvodom bolo pochybenie Špecializovaného trestného súdu, ktorý si nevšimol, že obžaloba bola v tomto prípade podaná po 1. januári 2006, pričom pri rozsudku použil ustanovenie Trestného poriadku, ktoré už vtedy neplatilo.
Sudkyňa Miriam S. na súde povedala, že celá táto kauza je politicky a policajne vykonštruovaná ako revanš za jej súdne rozhodnutia. Podľa jej slov navrhovala, aby orgány stíhali agenta, pretože má za sebou podvody, ktoré ona odhalila. Miriam S. v septembri 2012 oslobodil Špecializovaný trestný súd spod obžaloby z účasti na prijímaní úplatku a legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Rovnako spod obžaloby oslobodili aj Viktora G. Podľa sudcu výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievali jednoznačne. „Sú tam rozpory vo výpovediach osoby agenta na hlavných pojednávaniach, neboli predložené relevantné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali takýto spôsob navýšenia (zákaziek o údajné požadované úplatky – pozn.). Naopak, boli stranami predložené dôkazy, ktoré navodzujú, že všetko prebehlo legálne,“ povedal vtedy sudca.
Prokurátor pôvodne navrhoval pre žalovanú sudkyňu šesť rokov v najmiernejšom väzení, päťročný zákaz činnosti sudcu a peňažný trest sedemtisíc eur. Pre Viktora G. žiadal rok väzenia, peňažný trest 10-tisíc eur a sedemročný zákaz činnosti správcu. Obhajcovia obžalovaných spochybnili, že by bola vina ich klientov dokázaná.
Mali napríklad výhrady k odpočúvaniam, ktoré slúžia ako dôkazy. Podľa nich nenasvedčujú tomu, že by si Viktor G. úplatky pýtal, v rozhovoroch sa totiž na navýšenie sumy zákaziek pýtal svedok na druhej strane telefónu.
Podľa obžaloby Viktor G., ktorý bol konateľom správcovskej spoločnosti bytov, žiadal v roku 2003 úplatky od riaditeľa krupinskej stavebnej spoločnosti. Úplatky mali mať formu zvyšovania faktúr za stavebné práce na bytových domoch, ktoré Viktor G. spravoval. Za to podľa prokuratúry zabezpečil súhlas vlastníkov bytov s výberom tejto stavebnej spoločnosti na zateplenie bytoviek. Viktor G. si podľa obžaloby v štyroch prípadoch vypýtal od 10-tisíc korún (331,94 eura) do 60-tisíc korún (1 991,64 eura).
V piatom prípade údajne žiadal najprv za zateplenie jednej bytovky 80-tisíc korún (2 655,51 eura), neskôr požiadavku zvýšil na 420-tisíc korún (13 941,45 eura), pretože na dome sa mali stavať podkrovné byty. Tieto peniaze však podľa žalobcu nepýtal v hotovosti, ale formou zateplenia rodinného domu sudkyne Miriam S.
Obžalovaná sudkyňa podľa prokuratúry presviedčala šéfa stavebnej firmy, že ak úplatky zaplatí, tak získa od správcovskej spoločnosti ďalšie zákazky. Podľa obžaloby sa aktívne podieľala na legalizácii úplatkov, lebo navrhla vystavenie faktúr.
