BRUSEL/BRATISLAVA - Prvý deň tradičnej koncoročnej konferencie diplomatov NATO v Bruseli sa niesol v znamení otvorenia príprav na budúcoročný summit aliancie, ktorý poskytne odpovede na otázku, ako bude Severoatlantická aliancia vyzerať po roku 2014. Povedal to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že dnešný deň sa dá považovať za začatie príprav na summit NATO, ktorý sa bude konať začiatkom septembra 2014 v južnom Walese. Ministri už dnes naznačili, ktoré budú dominantné témy summitu v čase, keď sa bude končiť najväčšia operácia v histórii aliancie - ISAF v Afganistane.
"Aké bude NATO po roku 2014? Všetci sa zhodujeme, že bude iné, ale jeho dôležitosť a význam sa nemenia," zdôraznil Lajčák. A dodal, že v tomto kontexte treba doriešiť najmä vzťahy s Afganistanom, ktorý musí čo najskôr podpísať potrebnú dohodu o právnom rámci pre fungovanie budúcej výcvikovej misie NATO v krajine.
Ďalšou dôležitou témou, ktorej sa venovali ministri, sú partnerstvá NATO s inými krajinami. Lajčák uviedol, že je potrebné tieto vzťahy osviežiť a zdynamizovať, pričom krajiny, ktoré sú najaktívnejšie a najviac prispievajú do operácií aliancie, by mali byť dôraznejšie prítomné aj na rokovaniach 28-členného zoskupenia.
Treťou nosnou témou bolo budovanie obranných spôsobilostí a otázka, ako čo najúčinnejšie spolupracovať s inými organizáciami a s OSN. Lajčák povedal, že v tomto bode pripomenul slovenské skúsenosti a našu líderskú úlohu v rámci reformy bezpečnostného sektora v OSN, pričom povzbudil alianciu, aby sa stala súčasťou tejto aktivity.
Diplomati aliancie takisto prerokovali politiku otvorených dverí, najmä z hľadiska, do akej miery sa táto záležitosť odrazí na budúcom summite NATO a či to bude naozaj summit rozširovací.
"Slovensko podporuje politiku otvorených dverí aliancie. Je to dobré tak pre alianciu, ako aj pre nových členov. Doterajšie rozširovanie aliancie znamenalo viac bezpečnosti a viac stability a noví členovia boli aj noví prispievatelia do operácií aliancie," konštatoval Lajčák.
Podľa jeho slov sa potvrdilo, že politika otvorených dverí bola prospešná všetkým, a je dôležité, aby táto politika zostala hodnoverná. Pripomenul, že v súčasnosti sú štyri kandidátske krajiny na vstup do NATO (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko a Macedónsko), a tie musia vidieť, že aliancia neustúpila od tejto politiky. O to viac, že vlani na summite NATO v Chicagu silne zaznelo, že budúci summit bude rozširovací.
Lajčák však zároveň dodal, že pre rozšírenie aliancie nestačí iba politická vôľa, ale kandidáti musia splniť jasne stanovené podmienky a musia byť na členstvo dobre pripravené. V tomto podľa neho nezohráva úlohu geografická veľkosť krajiny, dôležité je, aby sa kandidáti stotožnili s princípmi, na ktorých je aliancia postavená a aby boli pripravení stať sa súčasťou kolektívnej obrany.
Podľa kuloárnych informácií z prostredia aliancie má najväčšie šance spomedzi štyroch kandidátov na vstup do NATO Čierna Hora. Macedónsko je blokované sporom o názov krajiny s Gréckom, Bosna zlyháva pri niektorých politických požiadavkách a Gruzínsko zatiaľ žiada iba o takzvaný Akčný plán pre členstvo.
