BRATISLAVA – Slovensko uzatvára prvú dekádu svojho pôsobenia v Severoatlantickej aliancii. Presne pred desiatimi rokmi, 29. marca 2004, odovzdali vo Washingtone prístupové protokoly siedmich pozvaných krajín depozitárovi Washingtonskej zmluvy, ktorým je vláda USA.
Tento krok pre Slovensko, ako aj Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Rumunsko a Slovinsko, znamenalo formálne nadobudnutie členstva v NATO. Naša cesta do tohto paktu bola komplikovanejšia a dlhšia, ako sa to podarilo našim susedom, teda Českej republike, Maďarsku a
Ambíciu vstúpiť do NATO, ako aj Európskej únie, obsahovali už inauguračné dokumenty pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993, ktoré formulovali priority zahraničnej politiky nového štátu. Slovensko dokonca patrilo vo februári 1994 medzi prvých signatárov iniciatívy Partnerstvo za mier, s ktorým prišlo NATO, aby sa vybudovali jeho vzťahy s postsocialistickými štátmi. V roku 1997 bolo na Slovensku zmarené neplatné referendum, ktoré okrem otázky o priamej voľbe prezidenta, v tom čase vyvolávajúcej predmet sporu, obsahovalo aj tri ďalšie otázky. Občania sa mali vyjadriť, či sú za vstup SR do NATO, ako aj či sú za rozmiestnenie jadrových zbraní a vojenských základní na území SR.
Slovenské integračné snahy o vstup do Aliancie zlyhali na madridskom samite NATO v júli 1997, keď na Slovensku už tretí rok vládla tretia vláda Vladimíra Mečiara. Pozvánku do NATO vtedy dostali ČR, Maďarsko a Poľsko, nám sa neušla. Na samite Slovensko ani len nespomenuli ako vážneho kandidáta na vstup do Aliancie v ďalšom kole rozširovania, kde sa rátalo so Slovinskom a Rumunskom. Vo vojenskej oblasti, ako aj ekonomickej sfére a stupni prispôsobenia legislatívy sme však podľa vtedajších konštatovaní boli porovnateľní so susednými štátmi. Viacerí komentátori neprizvanie Slovenska pripísali neplneniu demokratických kritérií.
Naše ambície vstúpiť do paktu NATO opäť nabrali na obrátkach v roku 1998, keď sa Mečiarovej opozícii podarilo zostaviť vládu na čele s Mikulášom Dzurindom. Na washingtonskom samite NATO v apríli 1999, pri príležitosti 50. výročia vzniku Aliancie, síce Slovensko ešte pozvánku nedostalo, ale dostali sme sa späť do hry o ňu. Samit rozhodol, že NATO je naďalej otvorené ďalšiemu rozširovaniu. V záverečnom dokumente nám venovali jednu vetu, podľa ktorej Aliancia ocenila vtedy aktuálny vývoj na Slovensku. Dostali sme sa aj medzi sedmičku najvážnejších kandidátov na vstup. Vznikol aj Akčný plán členstva, ktorý mal zabezpečiť lepšiu prípravu kandidátskych krajín na členstvo a potvrdzovať záväzok pokračovať rozširovaní Aliancie.
Začiatkom júna 1999 slovenská vláda schválila Národný program prípravy SR na členstvo v NATO pod názvom PRENAME. V septembri 2000 23 koaličných a opozičných poslancov slovenského parlamentu vytvorilo naprieč politickým spektrom poslaneckú skupinu pre rýchlu integráciu Slovenska do NATO. V marci 2001 parlament prijal veľkou väčšinou hlasov poslancov novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá počíta so vstupom krajiny do NATO.
Pozvania do Severoatlantickej aliancie sa Slovensko dočkalo na pražskom samite NATO v novembri 2002, spolu so šiestimi ďalšími krajinami. Nasledovali prístupové rozhovory, až napokon 26. marca 2003 v Bruseli predstavitelia členských krajín NATO, za účasti predstaviteľov pozvaných krajín, podpísali sedem protokolov o pristúpení k Severoatlantickej zmluve. Začala sa ratifikácia protokolov v členských krajinách.
Hneď na druhý deň mimoriadne zasadla slovenská vláda a jednomyseľne schválila naše pristúpenie k Severoatlantickej zmluve, parlament schválil pristúpenie 10. apríla a vtedajší prezident Rudolf Schuster dokument podpísal o päť dní neskôr. Po odovzdaní prístupových protokolov vo Washingtone bol 2. apríla 2004 v bruselskej centrále NATO slávnostný ceremoniál prijatia. Slovenská vlajka odvtedy visí po boku spojencov.
NATO už malo aj ďalšiu vlnu rozširovania, 1. apríla 2009 doň vstúpilo Albánsko a Chorvátsko. Teraz má 28 členov.
Vstúpili sme do elitného spoločenstva, hovorí Glváč
Slovenská republika sa pred desiatimi rokmi vstupom do Severoatlantickej aliancie stala členom elitného spoločenstva, upozorňuje minister obrany Martin Glváč. „Získali sme jednoznačné bezpečnostné záruky a tie najlepšie predpoklady pre dlhodobú stabilitu a prosperitu,“ povedal Glváč. Bezpečnosť zároveň podľa jeho slov vytvára predpoklady pre investície, čo je prínosom pre celú spoločnosť.
„Vstup do NATO mal zásadný vplyv aj na zmenu charakteru našich ozbrojených síl. Zredukovali sme počty vojakov a vybudovali plne profesionálnu armádu, ktorá je kvalitnejšia a lepšie plní svoje poslanie,“ uviedol šéf rezortu obrany a dodal, že „práca našich vojakov je vysoko hodnotená nielen doma ale aj v zahraničí v rámci ich pôsobenia v medzinárodnom krízovom manažmente“. V týchto operáciách a misiách sa doteraz vystriedali tisícky našich vojakov.
Naši vojaci podľa Glváča získavajú pôsobením v zahraničných operáciách a misiách neoceniteľné skúsenosti pre zlepšovanie našej armády. Veľký význam majú tiež spoločné cvičenia. „Za všetky spomeniem Capable Logistician – najväčšie logistické cvičenie NATO za posledných 10 rokov, ktoré sa v minulom roku konalo práve na Slovensku. Toto cvičenie ukázalo, že naše ozbrojené sily a armády iných členských a partnerských krajín Aliancie vedia spolupracovať a zdieľať spôsobilosti, v ktorých sú špecifické,“ uviedol.
Vďaka členstvu v NATO teda získali naši vojaci neoceniteľné skúsenosti z riešenia vojenských aj nevojenských krízových situácií. Bežným ľuďom dalo naše členstvo v NATO pocit bezpečnosti, ktorá nie je v dnešnom svete samozrejmosťou. „Príkladom z praxe je aktuálne dianie na Ukrajine, ale aj množstvo iných hrozieb akými sú terorizmus, kyberterorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia a mnohé ďalšie hrozby, ktoré sú žiaľ súčasťou dnešnej doby“.
Dekáda nášho členstva v NATO naplnila naše očakávania, myslí si Glváč. „Sme rovnocenným partnerom, máme vplyv na rozhodovanie, pretože sa rozhoduje konsenzom, na ktorý je potrebný súhlas všetkých členských krajín. Členstvo v NATO nám v zmysle Washingtonskej zmluvy garantuje pomoc spojencov pri extrémnych scenároch ozbrojeného konfliktu, pri ktorých by sme sa samostatne nikdy neboli schopní ubrániť,“ dodal. Náš záväzok byť zodpovedným a kredibilným partnerom v NATO podľa neho potvrdzujeme aktívnou angažovanosťou v medzinárodnom krízovom manažmente.
V súčasnosti sa príslušníci Ozbrojených síl SR zúčastňujú na dvoch operáciách pod velením NATO - sú v misii ISAF v Afganistane a jedného dôstojníka máme na veliteľstve NATO v Sarajeve, v Bosne a Hercegovine. V minulosti pôsobili slovenskí vojaci v misiách NATO v Albánsku (AFOR),V Bosne a Hercegovine (SFOR) v Kosove (KFOR) a výcvikovej misii v Iraku (NTM-I).
