BRATISLAVA - Opozičné strany sú pripravené rokovať s vládnym Smerom-SD o zmenách v rokovacom poriadku Národnej rady SR.
Strana Roberta Fica chce diskutovať o sprísnení spôsobu stiahnutia prerokovaných zákonov zo schôdze parlamentu, vyprecizovaní kreovania poslaneckého grémia a zákaze používania audiovizuálnych diel pri vystúpeniach poslancov v pléne.
Zatiaľ čo pri prvých dvoch okruhoch tém sú opozičné subjekty pripravené hľadať so Smerom-SD kompromisné riešenie, zákaz používania filmov, grafov či fotiek počas rozpravy opozícia jednoznačne odmieta.
"S týmto mám problém. Máme 21. storočie, poslanci by svoje názory mali môcť odprezentovať aj za pomoci fotiek či grafov, hlavne v prípadoch, ak to pomôže vysvetliť podstatu ich návrhu," uviedol pre poslanec za Most-Híd Gábor Gál. Na obmedzovanie slobody prejavu v tejto súvislosti upozorňuje i predseda poslaneckého klubu OĽaNO Jozef Viskupič.
Ten by sa prihováral za presnejšie definovanie, aké prostriedky a v ktorých situáciách môžu poslanci využiť pri svojom prejave. Viskupič rovnako upozornil, že pred časom neúspešne presadzoval, aby parlament umožnil zákonodarcom využiť akékoľvek audiovizuálne nástroje, ktoré môžu zvýrazniť ich postoje.
Problém vo využívaní audiovizuálnych diel pri rozprave nevidí ani predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. Aj on sa domnieva, že by sa malo jasne spresniť, ktoré diela a kedy sa môžu použiť. "Ide skôr o to, aby sa plénum nezneužívalo na premietanie filmov a aby sa poslanci s výkladom neodkláňali od bodu rozpravy," konštatoval Hrušovský. Používanie audiovizuálnej techniky je prirodzenou súčasťou každej prezentácie, nevidím dôvod, prečo by poslanci mali byť obmedzovaní, konštatoval poslanec za SDKÚ-DS Ivan Štefanec. "Som za to, aby sme mali túto možnosť, akurát sa musí používať rovnaký meter," dodal Štefanec.
Vládny Smer-SD sa podľa predsedníčky poslaneckého klubu Jany Laššákovej prihovára za to, aby sa bod po prerokovaní v pléne pred hlasovaním dal stiahnuť iba so súhlasom národnej rady. Za posledný rok predovšetkým opoziční poslanci viackrát nechali diskutovať o svojich návrhoch zákonov v pléne, aby ich pred hlasovaním stiahli. Identické zákony predložili na rokovanie ďalšej schôdze parlamentu, zasa o nich poslanci hovorili, a stiahli ich opäť. Napríklad Ľudovít Kaník z SDKÚ-DS takto svoju novelu zákona o priestupkoch stiahol pred hlasovaním štyrikrát. Ak by ju totiž parlament v hlasovaní zamietol, mohol by ju Kaník do NR SR predložiť až o pol roka.
"V parlamente sa objavili incidenty, keď po poldňovej diskusii poslanci využili možnosť a stiahli svoje návrhy. Využili tak pôdu NR SR na osobnú prezentáciu, keďže bolo dopredu jasné, že ich návrhy parlament neschváli," vysvetlil Hrušovský. Poslanec kresťanských demokratov by privítal, ak by sa tento inštitút nezneužíval. Na druhú stranu však zdôrazňuje, že rokovací poriadok sa nemôže lámať cez koleno, lebo nemá slúžiť záujmom väčšiny ale každého poslanca. Gábor Gál zasa upozorňuje, že poslanec musí mať právomoc disponovať svojim návrhom.
"Väčšina nemôže znásilniť návrh poslanca napríklad pozmeňujúcim návrhom bez jeho súhlasu, aby keď s ním nesúhlasí, nemohol zákon stiahnuť," vysvetlil Gál. Ivan Štefanec nevidí dôvod zasahovať do kompetencií zákonodarcov, podľa jeho slov je prirodzené, že sa diskutuje s vládou i ďalšími stranami, hľadá sa podpora pre návrhy a ak chce poslanec získať čas, návrh stiahne a počká s ním do ďalšej schôdze. OĽaNO so zmenou navrhnutou Smerom-SD podľa Jozefa Viskupiča nesúhlasí.
Všetky opozičné subjekty sú otvorené diskusii o vyprecizovaní kreovania poslaneckého grémia, teda kto a za akých podmienok môže byť jeho súčasťou, respektíve ako má parlament rokovať o vedení schôdzí.
