BRATISLAVA - Verejný dlh sa zvyšuje aj pre opatrenia vládneho Smeru. Konštatoval to v dnešnej parlamentnej rozprave k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2012 šéf liberálov Richard Sulík.
Podľa neho totiž za vlaňajším nárastom dlhu o vyše 8 percentuálnych bodov na 52,1 % hrubého domáceho produktu nemôže len chaos na daňovej správe, ktorý rezort financií uvádza ako jeden z dôvodov, ale aj "smrteľný koktejl", ktorý namiešala socialistická vláda.
"Ekonomika Slovenskej republiky nerastie vďaka škodlivým socialistickým opatreniam, ktoré sťažujú podnikateľom život, zvyšujú dane, ale nezvyšujú výnos z daní,“ povedal Sulík. Minister financií Peter Kažimír však oponuje, že spomalenie slovenského hospodárstva a tým aj slabšie príjmy do štátnej kasy súvisia predovšetkým s vývojom externého prostredia. Rok 2013 tak bude podľa neho druhý najhorší v ekonomike samostatnej Slovenskej republiky, po krízovom roku 2009.
Podľa štátneho záverečného účtu pritom schodok verejných financií dosiahol v minulom roku 4,35 % hrubého domáceho produktu keď predstavoval 3,107 mld. eur. Oproti rozpočtovanej úrovni tak bol nižší o 216,9 mil. eur. Maastritcký dlh verejnej správy vlani dosiahol 37,245 mld. eur, čo predstavuje 52,1 % hrubého domáceho produktu. Oproti roku 2011 vzrástol verejný dlh o vyše 7,3 mld. eur a jeho pomer k hrubému domácemu produktu o 8,8 percetnuálneho bodu.
Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra tak prvýkrát v histórii skúša v praxi aj účinky dlhovej brzdy nastavenej v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Vlaňajší dlh totiž prekročil spodnú hranicu nastavenú na 50 % hrubého domáceho produktu, čo znamená, že rezort financií musí Národnej rade SR vysvetľovať dôvod nárastu dlhu a zároveň predostrieť návrhy opatrení na jeho zníženie. Minister financií už podľa svojich slov doručil list s požadovanými informáciami predsedovi Národnej rady SR. Poslanec Jozef Kollár však žiadal, aby sa o tomto liste rokovalo aj v pléne parlamentu.
Je však pravdepodobné, že ministerstvo si vyskúša aj účinky ďalších stupňov dlhovej brzdy. Samo totiž v návrhu východísk rozpočtu na roky 2014 až 2016 očakáva napriek pokračujúcej konsolidácii verejných financií postupný nárast dlhu na 54,8 % HDP v roku 2013 a následne na vyše 56 % v rokoch 2014 až 2015. Dlh by mal začať postupne klesať v roku 2016, kedy sa očakáva na úrovni 55,9 % výkonu ekonomiky.
Pri prekročení 53-percentnej hranice pritom bude musieť vláda podľa ústavnej dlhovej brzdy predložiť na rokovanie parlamentu návrh opatrení, ktorými navrhne zníženie dlhu a zároveň sa zmrazia platy členov kabinetu. Pri prekročení hranice 55 % bude musieť rezort financií viazať 3 % výdavkov z rozpočtu, zablokuje sa rezerva vlády a premiéra a zároveň bude musieť kabinet predložiť rozpočet bez medziročného rastu výdavkov. Rovnako si nebudú môcť rast výdavkov v rozpočtoch naplánovať ani samosprávy.
