BRATISLAVA – Návrh hnutia OĽaNO, aby aj občania SR mali právo predkladať do NR SR zákony, je zaujímavý, ale obsahuje viacero otáznikov. Uviedol to dnes člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Anton Martvoň (Smer-SD).
"Je to veľmi zaujímavý inštitút ľudovej iniciatívy, no sme parlamentná republika a občania na to majú vládu a poslancov. Iniciatíva zo strany ľudí nie je nikdy na škodu, ale aj v súčasnosti sa môžu občania obracať na poslancov. Otázka je, či 15.000 podpisov, ktoré majú návrh zákona sprevádzať, nie je málo," podotkol Martvoň.
V návrhu OĽaNO navyše podľa neho nie je doriešené, ako sa má postupovať, keď niekto bude spochybňovať podpisy na petícii a čo v prípade, keď niekto spochybní svoj podpis a zákon sa už bude prerokúvať. "Ja osobne si nechám od OĽaNO vysvetliť tento návrh a budem sa tešiť na odbornú diskusiu," avizoval Martvoň. Podľa návrhu novely rokovacieho poriadku by mala mať možnosť zákonodarnej iniciatívy skupina najmenej 15.000 ľudí, ktorá by mohla spustiť zákonodarný proces prostredníctvom petície.
"Posledných vyše 20 rokov pestovali slovenskí politici v občanoch nezáujem o správu vecí verejných. Občania stále vo väčšej miere strácajú záujem o verejné dianie a politici tak môžu bez dôkladnej verejnej kontroly presadzovať svoje záujmy namiesto toho, aby presadzovali záujmy občanov, ktorých v NR SR zastupujú," tvrdí OĽaNO. Podľa hnutia je väčšina politických strán sprevádzaná škandálmi, požíva nízku dôveru občanov a tí ich nepovažujú za plnohodnotný a spoľahlivý nástroj reprezentácie svojich postojov, názorov a potrieb.
Od novely si poslanci na čele s Igorom Matovičom sľubujú posilnenie priamej demokracie, umožnenie verejnosti v podobe skupiny občanov výrazným spôsobom prejaviť svoj hlas pri správe vecí verejných, posilnenie účasti občanov na tvorbe právnych predpisov, zvýšenie dôvery verejnosti v NR SR ako najvyšší zákonodarný orgán a podporu občianskej aktivizácie.
OĽaNO zároveň pripomína, že inštitút občianskej iniciatívy ako základného kameňa priamej demokracie je integrálnou súčasťou právnych poriadkov viacerých európskych štátov, ako napr. Švajčiarska, Fínska, Poľska či Srbska. Okrem toho aj právo Európskej únie podrobnejšie upravuje možnosť vyzvať Európsku komisiu, aby predložila návrh právneho predpisu v oblasti, v ktorej má EÚ legislatívnu právomoc, argumentujú poslanci.
V súčasnosti majú právo zákonodarnej iniciatívy jednotliví poslanci, skupiny poslancov či parlamentné výbory. Zákony môže predkladať aj vláda SR, resp. jednotlivé ministerstvá s tým, že ich návrhy najskôr musí odobriť kabinet ako celok. Následne sa posielajú na schválenie do parlamentu.
Navrhovaný počet 15.000 občanov podľa OĽaNO približne zodpovedá republikovému volebnému číslu z posledných troch volieb do NR SR. "Týmto číslom sa vydelí celkový počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana alebo hnutie vo voľbách do NR SR a výsledok tohto delenia znamená počet mandátov, ktoré takáto politická strana alebo hnutie získa. Možno preto uviesť, že ak 15.000 hlasov občanov stačí politickej strane alebo hnutiu na získanie jedného poslaneckého mandátu vo voľbách do NR SR a poslancovi, ktorý vďaka hlasom 15.000 občanov získal svoj mandát, je spravodlivé, aby sa zákonodarná iniciatíva priznala aj rovnakému počtu občanov, ktorí ju môžu v zmysle tohto návrhu zákona uplatniť priamo vo svojom mene," myslia si matovičovci.
