BRATISLAVA - Správa o stave školstva ministra Dušana Čaploviča neobsahuje konkrétne finančné a vecné záväzky, ktoré by ukázali, kam chce vláda zaviesť školstvo a dali by sa kontrolovať. Myslia si to opoziční poslanci, ktorým chýba aj podpora vlády, keďže kabinet správu neschválil, ale len zobral na vedomie. Poslanci Smeru-SD naopak správu pochválili, pretože podľa nich dobre pomenúva veci, je reálna a kritická.
Minister školstva Dušan Čaplovič správu o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu vypracoval na žiadosť parlamentu. Správa prináša 22 systémových krokov na rozvoj regionálneho školstva a 22 krokov na rozvoj vysokého školstva. "Správa konštatuje, a to chcem tu priklincovať, že bez zvýšenia objemu finančných prostriedkov do školstva je ďalší rozvoj prakticky nemožný," povedal dnes minister na rokovaní parlamentného školského výboru. Objem verejných výdavkov sa má podľa správy zvyšovať postupne tak, aby do roku 2020 išlo na školstvo šesť percent HDP. Verejnosť môže správu pripomienkovať do konca júna.
Opozícii sa na školskom výbore nepodarilo presadiť návrh, že výbor odporúča parlamentu vrátiť správu ministrovi na dopracovanie, aby obsahovala konkrétne systémové kroky. Poslanci výboru odporúčajú Národnej rade SR správu zobrať na vedomie a zaviazať ministra po ukončení verejnej diskusie predložiť jej výsledky vláde do 30. septembra.
Poslanec SDKÚ-DS Miroslav Beblavý pripomenul, že zmyslom uznesenia, ktorým žiadali správu o stave školstva, bolo pritlačiť vládu, aby povedala, čo konkrétne ide urobiť pre rozvoj školstva. Po roku by podľa neho už mohla mať konkrétnu predstavu, čo by ešte chceli stihnúť v školstve a k čomu sa je vláda ochotná konkrétne zaviazať. V správe je veľa cenných informácií, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre rôzne analýzy. "Nie sú tam ale žiadne skutočné finančné záväzky," vyčíta správe. Podľa nej má ísť do roku 2020 na školstvo 6 % HDP. "Pokiaľ ešte platí toto ústavné zriadenie, v roku 2020 už bude iná vláda," pripomína Beblavý.
Myslí si, že je možné viesť diskusie, či by mal byť finančný záväzok vo forme konkrétnej sumy alebo percenta. "Ale nemať žiadny záväzok po roku vládnutia je vlastne priznanie zo strany vlády, že buď nechce sľúbiť do školstva konkrétne peniaze, alebo nemá ani po roku jasnú predstavu, ako chce v tom zvyšnom období vládnuť a meniť túto krajinu," povedal na výbore. Vláda podľa neho dáva ruky preč, pretože správu len zobrala na vedomie a ministra ponechala samého na seba.
Nezaradenej poslankyni Jane Žitňanskej v správe chýba vízia, ucelená predstava a financie. Opozícii sa z konkrétnych návrhov nepáči napríklad menovanie riaditeľa školy zriaďovateľom, či zavedenie spádovej školy. Poslanec Peter Osuský (SaS) odkázal, že okrem dobrých prvkov sú v správe aj tie, z ktorých by sa malo vycúvať. Nepáči sa mu napríklad zväčšovanie moci lokálnych politikov nad školstvom.
Podľa šéfa školského výboru Mojmíra Mamojku (Smer-SD) je dobre, že správa je na svete a vidí v nej snahu hľadať zlepšenie. "Je kritická, je reálna. záleží, ako sa to podarí rozmeniť na drobné," dodal. Podľa podpredsedu výboru za Smer-SD Ľubomíra Petráka správa prináša dobrú analýzu a pomenúva veci úplne presne. O systéme školstva treba podľa neho racionálne diskutovať.
Oľga Nachtmannová zo Smeru-SD si myslí, že správa je postavená na oprávnených požiadavkách. Podľa nej naznačuje uzatváranie ventilov v školstve, cez ktoré celé roky unikali peniaze zo systému. "Príčinou úpadku školstva je základná filozofia, že trh všetko vyrieši," vyhlásila. Podľa nej sa pre mnohé subjekty školstvo stalo výnosným biznisom.
