BRATISLAVA – Rezort školstva pripravuje optimalizáciu školskej siete, ktorá by mala byť založená skôr na spájaní, ako rušení škôl. V rozhovore pre Sobotné dialógy Rádia Slovensko to povedal minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) s tým, že touto cestou ide aj ekonomicky podstatne silnejšie Fínsko.
Expertíza OECD podľa Čaploviča hovorí, že slovenské školstvo potrebuje o 50 percent viac finančných prostriedkov a takmer polovica chýbajúcej sumy sa dá získať efektívnejším využívaním zdrojov, ktoré už dnes idú do rezortu. Zároveň ale odmietol, že by optimalizácia mala byť založená najmä na znižovaní počtu učiteľov. "Predovšetkým sa bude výraznejšie šetriť réžia týchto škôl," povedal.
Už od 1. septembra 2014 vstúpi do účinnosti zmena financovania škôl zo systému "na žiaka" na systém, ktorý bude kombinovať financovania na žiaka s financovaním "na triedu". "Pôjdeme s výrazným prepojením financovania na žiaka s financovaním na triedu," vyhlásil minister.
Čo sa týka aktuálnej Správy o stave školstva, podľa Čaploviča stanovuje tak krátkodobé, ako aj strednodobé ciele rezortu. "Preto sa dala správa na verejnú diskusiu, aby sa k nej vyjadrili občania aj odborníci," dodal na margo dokumentu, ktorý vzbudil vlnu kritických reakcií opozičných politikov. Pozitíva na nej vidia odborári, ktorí však pre zmenu kritizujú, že nestanovuje presné čísla každoročného navyšovania zdrojov v rezorte.
"Správa nám neukazuje, ako by sa mal ďalej systém vyvíjať. Konštatuje, že vzdelávací systém je na úrovni 'dobrý' a chce ho potiahnuť na úroveň 'výborný', ale to je všetko," reagovala Zuzana Zimenová z Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky. "Prvou zásadnou otázkou je, aký máme vzdelávací systém a aký ho chceme mať," podčiarkla. Dnes je systém podľa nej selektívny, už na úrovni základných škôl triedi deti do špeciálnych škôl, respektíve osemročných gymnázií, či škôl pre nadané deti. "Chceme budovať moderný systém, kde sa budú na pôde bežnej školy vzdelávať všetky deti spolu?," opýtala sa.
Odborári zasa trvajú na pripomienke, aby bolo v správe presne definované, o akú sumu sa budú každoročne navyšovať financie určené pre školstvo. "Apriori to odmietnuté nebolo. Minister povedal, že to ide na ďalšiu diskusiu. Koncom júna bude okrúhly stôl, ktorý by mal riešiť aj požiadavky zdola," povedal v rozhovore pre Dialógy šéf školských odborov Pavel Ondek. "Musíme vyčkať, ako to dopadne v pripomienkovom konaní," povedal s tým, že následne rozhodnú o ďalších krokoch. "Nevylučujem ani ostrý štrajk," uzavrel Ondek.
Čaplovič nie je naklonený myšlienke definovať v správe konkrétne každoročné navýšenie prostriedkov. Argumentuje tým, že v závislosti od vývoja ekonomiky bude možné v niektorých rokoch pridať školstvu viac a v iných menej. Správa však podľa neho definuje úroveň financovania, ktorú by školstvo malo v roku 2020 dosiahnuť. "Cieľ šesť percent HDP je jasný," podčiarkol Čaplovič.
Podľa členky iniciatívy Učiteľ 2020 Beáty Brestenskej samotné navýšenie prostriedkov nestačí. "Kvalita školstva sa stráca a veľa peňazí dávame neefektívne," poznamenala. Podobne ako minister Čaplovič, aj ona pokladá za nevyhnutné riešiť situáciu, keď počet škôl rastie, ale počet žiakov výrazne klesá. "Školstvo ide skôr diverzifikáciou, žiakov ubúda a škôl pribúda. Správa má veľa priorít, veľa úloh, ale základné odpovede nedáva," povedala na margo Správy o stave školstva. Zároveň upozornila, že klesá aj kvalita pedagógov, takmer tretina učiteľov do 50 rokov uvažuje o tom, že opustí rezort školstva. Len malé percento úspešných absolventov stredných škôl chce v budúcnosti pracovať v pedagogickej praxi, čo je spôsobené nízkym platovým ohodnotením učiteľov.
