BRATISLAVA - Slovenská rektorská konferencia zmietla zo stola nové návrhy prísnejších kritérií komplexnej akreditácie. Niektoré z nich sú podľa nich retroaktívne, či v rozpore s vysokoškolským zákonom. Rektori odporúčajú ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi, aby tento návrh kritérií vrátil Akreditačnej komisii na dopracovanie.
"Splnenie kritérií, ktoré neboli známe v čase, keď sa mali plniť, nie je možné spätne ovplyvňovať a navyše viaceré podrobnosti požadované v týchto kritériách nemajú vplyv na kvalitu vzdelávania a výskumu," povedal po rokovaní šéf rektorskej konferencie Libor Vozár. Zásadné výhrady voči návrhu prísnejších kritérií schválila drvivá väčšina členov.
Vysoké školy poslali 389 pripomienok. Podľa rektorov sú kritériá nevyvážené, nejednoznačné, komplikované, na viacerých miestach nepresné, respektíve nedopracované. Obávajú sa, že spustenie akreditačného procesu podľa týchto kritérií by mohlo viesť ku komplikáciám a nedorozumeniam. "Myslíme si, že celkove tendencia, ktorú tieto kritériá predstavujú, je v priamom rozpore s európskymi trendmi zabezpečenia kvality vzdelávania," doplnil Vozár.
Viaceré kritériá na hodnotenie sú nové alebo zásadne zmenené a pri ich aplikácii na uplynulé obdobie by podľa rektorov sa použili retroaktívne. Ďalej viaceré kritériá sú v rozpore so zákonom o vysokých školách a ďalšími všeobecne záväznými predpismi. "Myslíme si, že je chybou, že kritériá komplexnej akreditácie sú nastavené iba na vedeckú produktivitu. Komplexná akreditácia vôbec nereflektuje vzdelávanie a zabezpečenie, respektíve zlepšovanie kvality," dodal Vozár.
Komplexná akreditácia sa robí každých šesť rokov a podľa Vozára by bolo najlepšie, keby kritériá hodnotenia poznali už vopred. "Ja si myslím, že je správne a korektné, ak sa hodnotenie uskutočňuje podľa kritérií, ktoré sú známe v tom období, ktorého sa to hodnotenie týka," dodal.
Podľa rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku Tadeusza Zasepu je teraz lopta na strane Akreditačnej komisie. "Ide o to, aby tie kritériá, ktoré navrhuje Akreditačná komisia, boli ľudské, aby sa dali splniť," povedal Zasepa, podľa ktorého sú kritériá príliš prísne. Podľa rektora UK Karola Mičietu veľké množstvo pripomienok svedčí o nekonzistentnosti materiálu. Niektoré ustanovenia sú podľa neho v rozpore nielen s vysokoškolským zákonom, ale aj Zákonníkom práce a právnici našli aj ústavné problémy. "Privítali sme snahu o zlepšenie kvality," dodal.
Šéf Akreditačnej komisie Ľubor Fišera bol rozčarovaný, že ho rektori na rokovanie nepozvali, dostal len na záver ich pripomienky.
Akreditačná komisia predložila návrh nových prísnejších kritérií na hodnotenie vysokých škôl. Väčší dôraz kladú na vedecké výstupy vysokých škôl. Podľa predsedu komisie Ľubora Fišeru sa predtým hodnotil počet študentov na učiteľa alebo množstvo financií na jedného pracovníka, čo sa už hodnotiť nebude. Dôraz sa má klásť na publikácie, či doktorandské štúdium. Pri hodnotení škôl sa bude klásť hlavný dôraz na vyučujúcich v jednotlivých študijných programoch, ktoré budú potrebovať viac docentov a profesorov.
Školy majú právo poznať podmienky akreditácie rok dopredu, takže komplexná akreditácia odštartuje rok po tom, čo minister kritériá podpíše.
