BRATISLAVA - Obžaloba prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie ústavy zamestná v pondelok 7. januára Predsedníctvo KDH. Podpredseda Pavol Abrhan bude presadzovať podpísanie návrhu na podanie obžaloby, s ktorým prišla strana SaS. Dnes to potvrdil Abrhan.
"Som pripravený podporiť návrh," povedal. Obžalobu podáva Národná rada SR na Ústavný súd SR, jej podanie musí podporiť v parlamente aspoň 90 poslancov.
Obžalobou sa bude zaoberať aj predsedníctvo Mostu-Híd, ktoré sa zíde v utorok 8. januára. "Potom zaujmeme stanovisko," povedal podpredseda bugárovcov Zsolt Simon. Podporu návrhu zvažujú Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. "Dáme si urobiť právnu analýzu a potom sa rozhodneme," reagoval líder obyčajných Igor Matovič.
"Pre SDKÚ-DS je dôležité vedieť, či prezident rozhodol v súlade s ústavou. Či jeho dôvody na nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora boli v súlade s ústavou, teraz posudzuje Ústavný súd SR," uviedla hovorkyňa strany Jana Zvončeková.
So zámerom iniciovať obžalobu prezidenta prišla ako prvá strana SaS. Hlava štátu podľa liberálov úmyselne porušila ústavu tým, že nevymenovala Čentéša za generálneho prokurátora. Liberáli aj zvyšok opozície Gašparovičovi vyčítajú aj iné prešľapy a poukazujú aj na jeho minulosť vrátane kauzy poslanca HZDS Františka Gauliedera.
Toho mal o poslanecký mandát pripraviť práve Ivan Gašparovič, ktorý v tom čase šéfoval parlamentu. Gaulieder si na to vo štvrtok (3.1.) zaspomínal s televíziou Markíza, ktorej povedal, že to bol Gašparovič, kto ho zbavil mandátu. "On nesie plnú zodpovednosť za moje vylúčenie z parlamentu, nie Vladimír Mečiar," uviedol. Ústavný súd v minulosti skonštatoval, že vtedy boli porušené Gauliederove ústavné práva.
Súčasný prezident je podľa predsedu SaS Richarda Sulíka hanbou Slovenska a v súvislosti s nevymenovaním Čentéša by mal byť stíhaný na Ústavnom súde SR za úmyselné porušenie ústavy. Podľa Ústavy SR možno prezidenta stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby rozhoduje NR SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva NR SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
Liberáli bez pomoci poslaneckých kolegov nemajú dosť hlasov na podanie návrhu do parlamentu, potrebujú 30 poslaneckých podpisov. Ak by sa návrh do pléna dostal, opozičná zostava nemá dosť poslancov na to, aby obžalobu pri hlasovaní presadila. Bez poslancov Smeru-SD to preto nepôjde. Sulík si to uvedomuje, tvrdí však, že pri hlasovaní aspoň budú musieť sociálni demokrati ukázať, "či si myslia, že prezident koná správne, či si myslia, že je správne, aby prezident úmyselne porušoval ústavu".
Prezident SR Ivan Gašparovič odôvodnil rozhodnutie nevymenovať Čentéša 2. januára. Ako dôvody uviedol politizáciu voľby šéfa prokurátorov, kauzu Sasanka, vyhlásenia bývalej premiérky Ivety Radičovej, viaceré podania na Ústavný súd SR, zmenu rokovacieho poriadku, skartovanie výpovede Igora Matoviča o korupcii v politike či podozrenia z korupcie v súvislosti s voľbou.
Čentéš čakal na rozhodnutie hlavy štátu od 17. júna 2011, teda od zvolenia do funkcie vtedajšou vládnou koalíciou. Opozícia prezidentovo rozhodnutie skritizovala, jeho dôvody nepovažuje za vážne, skôr za svojvoľné.
