BRATISLAVA - Mimoparlamentná Občianska konzervatívna strana (OKS) ponúka opozícii vlastný návrh obžaloby prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie ústavy. Dopustil sa toho podľa OKS tým, že o návrhu Národnej rady na vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora nerozhodol v primeranej lehote. Návrh je podľa OKS jedno z možných východísk pre prípravu návrhu uznesenia NR SR, s ktorým by mala prísť parlamentná opozícia.
OKS v pracovnej verzii návrhu zverejnenej na internete pripomína, že Čentéš bol zvolený za šéfa prokurátorov 17. júna 2011. Prezident oznámil predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi (Smer-SD) rozhodnutie nevymenovať Čentéša do funkcie 28. decembra 2012. Strana upozorňuje, že prezident SR je povinný zaoberať sa návrhom NR SR na vymenovanie generálneho prokurátora SR, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NR SR, že tohto kandidáta nevymenuje. Dôvody na jeho nevymenovanie však nesmú byť svojvoľné.
"Prezident sa dopustil úmyselného porušenia ustanovení ústavy tým, že o návrhu NR SR na vymenovanie Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora nerozhodol v primeranej lehote," píše OKS vo svojom návrhu obžaloby. Strana tvrdí, že 18 mesiacov a 11 dní, ktoré ubehli od Čentéšovho zvolenia, nemožno považovať za primeranú lehotu. Ďalšieho úmyselného porušenia ústavy sa prezident podľa OKS dopustil tým, že dôvody nevymenovania Jozefa Čentéša, ktoré uviedol v liste predsedovi NR SR, sú svojvoľné.
So zámerom iniciovať obžalobu prezidenta prišla ako prvá strana SaS. Hlava štátu podľa liberálov úmyselne porušila ústavu tým, že nevymenovala Čentéša za generálneho prokurátora. Liberáli aj zvyšok opozície Gašparovičovi vyčítajú aj iné prešľapy a poukazujú aj na jeho minulosť vrátane kauzy poslanca HZDS Františka Gauliedera. Toho mal o poslanecký mandát pripraviť práve Ivan Gašparovič, ktorý v tom čase šéfoval parlamentu. Gaulieder si na to vo štvrtok (3.1.) zaspomínal s televíziou Markíza, ktorej povedal, že to bol Gašparovič, kto ho zbavil mandátu. "On nesie plnú zodpovednosť za moje vylúčenie z parlamentu, nie Vladimír Mečiar," uviedol. Ústavný súd v minulosti skonštatoval, že vtedy boli porušené Gauliederove ústavné práva.
Súčasný prezident je podľa predsedu SaS Richarda Sulíka hanbou Slovenska a v súvislosti s nevymenovaním Čentéša by mal byť stíhaný na Ústavnom súde SR za úmyselné porušenie ústavy. Podľa Ústavy SR možno prezidenta stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby rozhoduje Národná rada trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva parlament na Ústavný súd, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
Liberáli bez pomoci poslaneckých kolegov nemajú dosť hlasov na podanie návrhu do parlamentu. Ak by sa aj spojila celá opozícia a o návrhu by parlament rokoval, opozičná zostava nemá dosť poslancov na to, aby obžalobu presadila. Museli by pomôcť poslanci Smeru-SD. Sulík si to uvedomuje, tvrdí však, že pri hlasovaní aspoň budú musieť sociálni demokrati ukázať, "či si myslia, že prezident koná správne, či si myslia, že je správne, aby prezident úmyselne porušoval ústavu".
Prezident Ivan Gašparovič odôvodnil rozhodnutie nevymenovať Čentéša 2. januára. Ako dôvody uviedol politizáciu voľby šéfa prokurátorov, kauzu Sasanka, vyhlásenia bývalej premiérky Ivety Radičovej, viaceré podania na Ústavný súd SR, zmenu rokovacieho poriadku, skartovanie výpovede Igora Matoviča o korupcii v politike či podozrenia z korupcie v súvislosti s voľbou. Čentéš čakal na rozhodnutie hlavy štátu od 17. júna 2011, teda od zvolenia do funkcie vtedajšou vládnou koalíciou. Opozícia prezidentovo rozhodnutie skritizovala, jeho dôvody nepovažuje za vážne, skôr za svojvoľné.
