BRATISLAVA - Lekárske odborové združenie (LOZ) žiada prezidenta Ivana Gašparoviča, aby parlamentu vrátil na opätovné prerokovanie novelu Zákonníka práce. Ako v otvorenom liste adresovanom hlave štátu uviedol šéf LOZ Peter Visolajský, Zákonník práce obsahuje množstvo špeciálnych znevýhodňujúcich výnimiek pre lekárov, ktorých cieľom je zamaskovať nedostatok lekárov v zdravotnom systéme.
"Napríklad zvýšenie maximálneho týždenného pracovného času pre lekárov, ktoré novelizácia Zákonníka práce ustanovuje, by malo mať podľa predpisov Európskej únie iba prechodný charakter, teda s pevne určeným termínom ukončenia platnosti," upozorňujú lekárski odborári. Nedostatok lekárov i sestier v slovenských nemocniciach by sa podľa LOZ dal riešiť dodržaním Memoranda, ktoré na sklonku minulého roku podpísala bývalá vláda s lekárskymi odborármi.
Hlavnou obeťou zmien v Zákonníku práce, ktorý znevýhodňuje zamestnancov v zdravotníctve, je podľa LOZ slovenský pacient. Aj vďaka novelizácii Zákonníka práce sa podľa Visolajského bude pri akútnych zákrokoch pravidelne diať to, že nás bude operovať vyčerpaný lekár. Upozornil, že pri vodičovi z povolania existujú predpisy o povinnej prestávke pre možné ohrozenie života a zdravia účastníkov cestnej premávky. Zmeny v Zákonníku práce podľa LOZ už vôbec nezohľadňujú lekárky - matky, ktoré popri náročnej práci plnia ešte zodpovednejšiu úlohu - byť starostlivou a milujúcou mamou. "Radi by sme Vás upozornili, že 250 hodín nadčasov môže znamenať, že okrem práce od pondelka do piatka, by každú sobotu v roku mali lekárky - matky prísť do zamestnania na päť hodín," uviedlo LOZ v liste prezidentovi.
Od začiatku budúceho roka sa po prepustení zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako dva roky, obnoví súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Takémuto zamestnancovi zamestnávateľ poskytne odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov. Výška odstupného bude pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorú schválil parlament.
Zmeny nastanú aj pri reťazení pracovných pomerov na určitý čas. Kým v súčasnosti je možné uzatvoriť pracovný pomer na určitý čas najviac na obdobie troch rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci týchto troch rokov najviac trikrát, po novom bude možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky. V rámci týchto dvoch rokov ho zamestnávateľ môže predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Poslanci tiež schválili vypustenie niektorých znakov definície závislej práce. Ide o znaky, ktoré hovoria o vykonaní práce na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce, kde sa opakujú určené činnosti. Ministerstvo práce chce spresnením definície závislej práce zabrániť tomu, aby zamestnanci boli nútení k zmene svojho pracovného statusu, ak majú naďalej vykonávať tú istú prácu.
Schválená novela Zákonníka práce zavádza zmeny aj pre odborárov. Tí budú mať po novom právo spolurozhodovať o normách spotreby práce, či participovať pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Odbory už pritom nebudú mať povinnosť preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa. Zmeny nastanú aj pri nočnej práci. Vykonávať sa bude v čase od 22:00 do 6:00, nie ako tomu je v súčasnosti od 22:00 do 5:00.
V kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj dlhšie výpovedné lehoty ako stanovuje Zákonník práce. Na ľudí pracujúcich na dohody sa budú vzťahovať aj ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde. Upraví sa tiež konto pracovného času, a to tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako 12 mesiacov za podmienky dodržania maximálnej dĺžky pracovného času priemerného týždenného pracovného času 48 hodín v rámci 12 mesiacov.
