BRATISLAVA - Na navrhovaný zákaz práce na dohodu pre evidovaných nezamestnaných podľa odborárov doplatia tí, ktorí si chceli príležitostne zlepšiť svoj príjem o malú čiastku.
"Je potrebné veľmi citlivo zvážiť, či vzhľadom na jestvujúci stav a podmienky trhu práce a sociálnu situáciu tejto skupiny občanov takýto úplný zákaz zárobkovej činnosti bude prínosom," uviedla Konfederácia odborových zväzov SR počas pripomienkového konania k návrhu novely zákona o službách zamestnanosti. Ak bolo podľa odborárov cieľom novely zreálnenie počtu skutočne nezamestnaných s tým, že práca na základe dohody o vykonaní práce bude považovaná za zamestnanie, tak táto zmena prinesie len štatistické zníženie počtu nezamestnaných. Na druhej strane je však podľa odborárov otázne, akým spôsobom štát kontroluje plnenie podmienky výnimočnosti pri uzatváraní práce na dohody.
So zásadnou požiadavkou, aby sa pre nezamestnaných evidovaných na úradoch práce zachovala možnosť mať príjem z dohôd do 143,4 eura mesačne, prišiel splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák. "Vylúčenie uvedených osôb z právneho postavenia uchádzača o zamestnanie bude zakladať negatívne následky pri začleňovaní príslušníkov rómskych komunít na pracovný trh," uviedol k návrhu ministerstva práce, aby nezamestnaní pracujúci na dohody neboli v evidencii úradov práce. Ako dodal, správnosť terajšej právnej úpravy bola potvrdená doterajšou aplikačnou praxou. "Uvedenú pripomienku predkladám v rámci svojej pôsobnosti a považujem ju za zásadnú," odkázal ministerstvu práce a sociálnych vecí Pollák, ktorý je súčasne poslancom za OĽaNO.
Ponechať pre evidovaných nezamestnaných možnosť pracovať na dohodu do určitej výšky mzdy alebo odmeny odporúča aj Inštitút pre výskum práce a rodiny. "Zabránením možnosti vykonávať takúto zárobkovú činnosť sa totiž môže generovať tak závislosť uchádzača o zamestnanie od dávok v hmotnej núdzi, ako aj nárast podielu nelegálnej práce," odkázal inštitút rezortu práce počas pripomienkového konania k novele zákona o službách zamestnanosti. Upozorňuje na to, že ku koncu minulého roka na dohodu pracovala takmer pätina nezamestnaných evidovaných na úradoch práce. "Súbeh práce na dohodu a vedenie nezamestnaného v evidencii uchádzačov o zamestnanie mal svoje vysoké zastúpenie najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti," tvrdí inštitút.
Nezamestnaní evidovaní na úradoch práce si od apríla budúceho roka na dohodu už zrejme neprivyrobia. Ministerstvo práce a sociálnych vecí totiž v novele zákona o službách zamestnanosti navrhuje zrušiť pre nezamestnaných možnosť mať príjem z dohody do 143,4 eura mesačne. "Vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohôd mimo pracovného pomeru nemotivuje uchádzačov o zamestnanie hľadať si riadne platené zamestnanie na základe pracovného pomeru, ani zamestnávateľov vytvárať riadne pracovné miesta,“ upozorňuje ministerstvo.
Po začiatku apríla budúceho roka úrady práce a sociálnych vecí zrejme vyčiarknu z databázy uchádzačov o zamestnanie približne 23 tisíc nezamestnaných, ktorí budú mať príjem z dohôd. Rezort práce a sociálnych vecí totiž podľa jeho štátneho tajomníka Branislava Ondruša očakáva, že z približne 70 tisíc evidovaných nezamestnaných pracujúcich na dohody bude naďalej pracovať asi tretina. Ak by úrady práce vyškrtli z evidencie nezamestnaných 23 tisíc uchádzačov o prácu, miera nezamestnanosti by klesla asi o 0,8 percentuálneho bodu. "Nemyslíme si, že 70 tisíc ľudí sa stane okamžite zamestnanými, ale nepochybujeme o tom, že minimálne tretina z nich sa stane zamestnanými, pretože vykonáva mnohomesačnú alebo dokonca niekoľkoročnú prácu," povedal Ondruš.
Na dohody v roku 2010 podľa údajov úradov práce a sociálnych vecí pracovalo 48,2 tisíca nezamestnaných. Ku koncu vlaňajška to už bolo takmer 68,3 tisíca evidovaných nezamestnaných. Vďaka možnosti zárobku na dohodu majú nezamestnaní preklenúť obdobie bez príjmu a má im to pomôcť pri hľadaní zamestnania. "V posledných rokoch sa však toto ustanovenie ukázalo ako diskriminačné voči uchádzačom o zamestnanie a neplní účel, za ktorým bolo do zákona včlenené,“ upozorňuje rezort práce. Zamestnávatelia totiž podľa ministerstva často využívajú možnosť práce na základe dohody mimo pracovného pomeru a menia tak riadne pracovné miesta na pracovné miesta na dohody.
"Napriek tomu, že Zákonník práce stanovuje povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, aplikačná prax poukazuje na to, že uchádzač o zamestnanie odpracuje viac hodín, ako mu umožňuje dohoda mimo pracovného pomeru,“ tvrdí ministerstvo práce. Okrem oficiálne priznanej mzdy nastavenej na maximum, ktoré umožňuje zákon, dostáva nezamestnaný podľa ministerstva finančné prostriedky iným spôsobom, napríklad formou cestovných príkazov. "Narastá tak nelegálna práca, ktorú je veľmi ťažké odhaliť, a tak kontrolné orgány nemôžu objektívne posúdiť pracovný čas,“ varuje rezort práce.
