BRATISLAVA - Zakladatelia Iniciatívy za slobodnú a prosperujúcu Európu (ISPE) vyzývajú poslancov národnej rady, aby nevyslovili súhlas so zmluvou o Európskom mechanizme pre stabilitu (trvalý euroval).
Dnes o tom informoval riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a spoluzakladateľ ISPE Peter Gonda. Poslanci národnej rady majú na nadchádzajúcej schôdzi, ktorá sa začne 19. júna, na programe i návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
"A to napriek neúčinnosti dočasného eurovalu (EFSF), aktuálnym finančným otrasom v eurozóne, rastúcim nárokom na financovanie z eurovalu a odloženiu hlasovania o tejto zmluve v Nemecku," pripomína Gonda. Dodáva, že trvalý euroval predstavuje pre občanov Slovenska vážne nebezpečenstvo z pohľadu ich slobôd, peňaženiek a prosperity. Gonda upozorňuje, že Slovensko s ním nemusí súhlasiť, keďže zmluva bude platná aj bez ratifikácie na Slovensku.
Gonda si myslí, že v situácii, keď finančne kolabuje Grécko a Španielsko, keď sú ohrozené aj ďalšie krajiny eurozóny a Nemecko sa rozhodlo odložiť hlasovanie o zmluve na prelom júna a júla, tak by bolo zodpovednejšie počkať na vývoj situácie a uskutočniť odbornú diskusiu o dosahoch pristúpenia Slovenska k tejto zmluve.
"Podľa aktuálne dostupných informácií a vývoja v eurozóne upozorňujeme na to, že ak by poslanci so zmluvou súhlasili, tak by tým poškodili občanov Slovenska," uviedol Gonda. Podľa neho by súhlas so zmluvou znamenal to, že sa slovenskí daňovníci budú trvalo podieľať na ručení a v prípade potreby na splácaní dlhov iných vlád a krytí strát ich veriteľských finančných inštitúcií. Poukazuje aj na to, že záťaž na peňaženky slovenských daňovníkov a negatívny vplyv na verejné financie, môžu byť značné a rastúce. To vyplýva z povinnosti uhradiť v hotovosti 659,2 miliónov eur a rizikom sú podľa Gondu tiež záruky, ktoré by na seba Slovensko prebralo vo výške 5,1 miliardy eur. Gonda upozorňuje aj na to, že zmluva neobsahuje žiadnu klauzulu o odstúpení.
"Trvalý euroval nerieši, ale prehlbuje, príčiny dnešných dlhových problémov eurozóny a ďalšie vyvoláva. Znásobuje napríklad morálny hazard a finančnú nezodpovednosť vlád a finančných inštitúcií, aj tým, že finančnú zodpovednosť presúva od nich na daňovníkov, v značnej miere aj v iných krajinách," konštatuje Gonda.
