BRATISLAVA – Kandidát na predsedu SDKÚ-DS Pavol Frešo vidí ako jednu z príčin neúspechu strany v marcových parlamentných voľbách fakt, že najpopulárnejšia politička oznámila odchod z politiky a stranu do volieb viedol najnepopulárnejší politik strany.
Frešo v základných tézach Generálnej línie SDKÚ-DS na roky 2012 – 2016, ktoré rozposlal členom strany, upozorňuje tiež na nejasný vzťah Ivety Radičovej a SDKÚ-DS, či kontinuálny konflikt premiérky a podpredsedníčky s vlastnou stranou. Pravica podľa Freša nedokázala občanov presvedčiť, že vie vládnuť. Vládnutie sprevádzal chaos a nepochopiteľné konflikty. Spôsobom vládnutia vládne strany spochybňovali inštitúty parlamentnej demokracie, pričom v tejto súvislosti pripomína voľbu generálneho prokurátora, postavenie samosprávy ako aj poslancov NR SR. Občania tiež nepochopili, prečo musela vláda padnúť.
SDKÚ-DS Frešo vyčíta spojenie s kauzami ako bol návrh kandidatúry Dobroslava Trnku na generálneho prokurátora, prenájom budovy Daňového úradu v Košiciach, platinové sitká či hlasovanie ministrov pri odvolávaní šéfky Fondu národného majetku Anny Bubeníkovej a spôsob vyrovnávania sa s týmito kauzami. „Ľahostajné narábanie s kauzou Gorila a nedôveryhodná komunikácia lídrov, v kombinácii s efektívnou stratégiou protivníkov viedli k tomu, že táto kauza padla hlavne na SDKÚ-DS, napriek tomu, že sa týkala takmer všetkých politických strán,“ napísal Frešo. Podľa neho to oslabilo dôveryhodnosť boja s korupciou.
Strane tiež vyčíta, že jej konanie bolo často v rozpore s programovými cieľmi a hodnotami. Strana sa napriek programu postavila proti živnostníkom, vyčíta jej akademické riešenia v ekonomike. Odbornosť a kompetentnosť, ako doteraz nespochybniteľné a profilové charakteristiky SDKÚ-DS, boli podľa Freša otrasené v dôsledku nepresvedčivého výkonu v rezorte školstva a najmä kauzy daňovej
Frešo chce, aby SDKÚ-DS bola do budúcna slovenská a prihlásila sa k svojim občianskym koreňom ako právna nástupkyňa Demokratickej strany. Pripomína, že Demokratická strana vznikla z občianskeho odboja v Slovenskom národnom povstaní a v roku 1944 spojila demokratické občianske a kresťanské sily a vyjadrila odpor proti násiliu a túžbu po presadení občianskych demokratických princípov.
V oslobodenej republike DS nadviazala na štefánikovské a masarykovské tradície 1. ČSR. Pripomína, že SDKÚ-DS sa hlási ku kresťanskému chápaniu postavenia človeka. Ako demokratická obhajuje individuálnu slobodu, súkromné vlastníctvo a obhajuje rovnosť pred zákonom.
