BRATISLAVA - Prezident SR Ivan Gašparovič opäť nepodpísal novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Národná rada SR neakceptovala pripomienky prezidenta Slovenskej republiky a zákon v utorok 28. júna prijala znovu v pôvodnom znení "aj napriek tomu, že v rozhodnutí o vrátení zákona prezident uviedol množstvo zásadných nedostatkov zákona, vrátane pochybností o súlade niektorých ustanovení tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky", uvádza sa v zdôvodnení rozhodnutia prezidenta opätovne nepodpísať zákon, o ktorom agentúru SITA informoval hovorca prezidenta Marek Trubač. Zákon bude platný a účinný bez podpisu prezidenta.
Národná rada SR 28. júna prelomila veto prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý plénu vrátil na prerokovanie novelu zákona o používaní jazykov menšín a navrhol, aby ju odmietlo ako celok. Poslanci sa nestotožnili s pripomienkami hlavy štátu, ktoré im adresoval na desaťstranovom zozname. Podľa novely sa právo používať menšinový jazyk v úradnom styku rozšíri a zákonné kvórum na jeho používanie bude 15 percent.
Aj napriek tomu, že poslanci sa zhodli na 15-percentnom kvóre, zoznam viacjazyčných obcí sa podľa novely do roku 2021 nerozšíri, na druhej strane, do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Na priznanie dvojjazyčného statusu sa totiž vyžaduje prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu, ktorých výsledky budú zverejnené po prvom júli tohto roka. Na odňatie dvojjazyčnosti bude zasa potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent.
Novela rozširuje právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Verejné orgány budú povinné na ústne alebo písomné žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku. Úrady budú povinné poskytovať občanom príslušné tlačivá aj v menšinovom jazyku. Dvojjazyčné obce budú po 30. júni 2012 na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list aj ďalšie dokumenty dvojjazyčne. Príslušník národnostnej menšiny bude mať právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať ho v ústnej komunikácii, predkladať ústne alebo písomné podania vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v menšinovom jazyku.
Po novom sa rozšíri okruh osôb, ktoré môžu na rokovaní obecného zastupiteľstva používať menšinový jazyk aj mimo miestnych poslancov, budú s tým však musieť súhlasiť všetci miestni poslanci aj starosta či primátor. Úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine. Obce si budú môcť vyhradiť čas, kedy budú vybavovať agendu dvojjazyčne. V zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb bude zabezpečenie komunikácie v menšinových jazykoch dobrovoľné. Okrem iného zostáva zachovaná povinnosť titulkovať menšinové televízne vysielanie.
Na staničných budovách sa budú môcť uvádzať aj menšinové názvy obcí, pričom slovenský názov musí byť uvedený prvý a nesmie byť menší ako menšinový. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, napríklad v predajniach, na športoviskách, v reštauráciách, autobusových a železničných staniciach, na pamätníkoch alebo pamätných tabuliach sa budú môcť uvádzať aj v menšinovom jazyku, vždy však musí byť prítomný aj nápis v slovenčine.
Pri prehreškoch voči ustanoveniam zákona bude možné uložiť pokuty od 50 do 2 500 eur. Správne delikty bude prerokúvať Úrad vlády SR, pričom najprv musí upozorniť na nedostatky. Ak sa ani v danej lehote neudeje náprava, môže uložiť pokutu.
Viacjazyčnosť sa bude týkať kodifikovaných alebo štandardizovaných jazykov tradične používaných na území SR, konkrétne maďarčiny, češtiny, bulharčiny, chorvátčiny, nemčiny, poľštiny, rómčiny, rusínčiny a ukrajinčiny.
