BRATISLAVA - Koaličným poslancom Národnej rady SR sa dnes 80 hlasmi podarilo prelomiť veto prezidenta SR Ivana Gašparoviča a opätovne schváliť novelu zákona o prokuratúre. Hlava štátu navrhovala parlamentu neschváliť právnu normu ako celok.
Gašparovič mal k novele päť výhrad. Okrem iného poukázal na to, že nová právna úprava neumožňuje vydávanie tzv. negatívnych pokynov. Tie považuje prezident za prostriedok nadriadeného prokurátora pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov pred nezákonným začatím trestného stíhania, vznesením obvinenia, vzatím do väzby či podaním obžaloby.
Ďalej sa domnieval, že do vydávania záväzných stanovísk generálneho prokurátora by nemal zasahovať minister spravodlivosti pri vymenúvaní členov komisie pre vydávanie stanovísk a zvolávaní jej zasadnutí. Výhrady mal aj k mechanizmu výberového konania na voľné miesta prokurátora a na funkcie vedúceho prokurátora.
Výsledná podoba schválenej novely bola začiatkom júna poznačená aj viacerými pozmeňovacími návrhmi koaličných poslancov, ktoré v konečnom dôsledku posilnenie kompetencií ministerstva spravodlivosti zmiernili. Aj preto napokon nebude záväzné stanoviská vydávať minister, ale generálny prokurátor tak, ako doteraz.
Bude to však robiť na návrh šesťčlennej komisie, z ktorej polovicu bude menovať generálny prokurátor a polovicu šéf rezortu spravodlivosti. Zmena nastala aj v prípade odvolaní sa voči rozhodnutiu disciplinárnej komisie, o ktorých bude rozhodovať súd a nie odvolacia komisia.
Právna norma prikazuje zverejňovanie právoplatných uznesení prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie, ako aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií na internete. Ďalšie uznesenia prokurátora budú sprístupňované na základe žiadosti podľa infozákona. Prokuratúra bude môcť zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie právoplatného uznesenia, ak by to mohlo zmariť, alebo sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania. S cieľom efektívneho boja proti korupcii návrh prikazuje aj zverejňovanie majetkových priznaní prokurátorov, ktoré je už roky bežné pri sudcoch.
Novela tiež zavádza otvorené výberové konania na miesta prokurátorov a vedúcich prokurátorov, čím sa odstránil súčasný stav, keď o obsadení voľných miest rozhodoval priamo generálny prokurátor. Výberové konania budú verejné a otvorené pre všetkých uchádzačov spĺňajúcich zákonom stanovené kritériá. Výberová komisia bude šesťčlenná, pričom traja z jej členov sa budú žrebovať z osmičky kandidátov zvolených parlamentom a traja z ôsmich nominantov Rady prokurátorov. Doterajších právnych čakateľov nahradia asistenti prokurátorov.
Generálny prokurátor bude môcť byť po novom vo funkcii iba jedno sedemročné funkčné obdobie, a nie dve ako doteraz. Keďže novela nie je retroaktívna, doterajší šéfovia prokurátorov budú môcť ešte kandidovať. Ústavnoprávny výbor NR SR presadil, že poslanci budú môcť prezidentovi navrhnúť jeho odvolanie aj v prípade, ak sa disciplinárne previní, o čom rozhoduje Ústavný súd SR.
Novela zároveň zaviedla päťročné funkčné obdobia vedúcich okresných a krajských prokurátorov a ich námestníkov, rovnako tak možnosť kandidovať najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.
Nadriadení prokurátori prídu o kompetenciu vydávať negatívne pokyny v trestnej aj netrestnej oblasti. V trestných veciach ide o príkazy podriadenému prokurátorovi, aby nezačínal trestné stíhanie, nevzniesol obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpil na prerokovanie inému orgánu, zastavil trestné stíhanie, nepodal obžalobu, či nepodal riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.
Novela napokon zrušila aj vojenskú prokuratúru, ktorá po zrušení vojenských súdov stratila svoje opodstatnenie. Právna norma nadobudne okrem niektorých ustanovení účinnosť 1. októbra 2011.
