BRATISLAVA - Za komunizmu bol aktivistom tzv. podzemnej cirkvi, stál pri zrode jednej z najväčších detských cirkevných organizácií na Slovensku eRko, ako aj programu rozvojovej spolupráce Dobrá novina. Celý život sa venuje mladým ľuďom a vníma, že na Slovensku sa stále cítia odsúvaní na druhú koľaj. O tom, ako by sa im dalo pomôcť a kde vidí najväčšie súčasné problémy, sme sa rozprávali s podpredsedom KDH a štvorkou na kandidátke strany Mariánom Čaučíkom.
Viac vo VIDEOROZHOVORE TU:
Počas komunizmu ste boli aktivistom tzv. podzemnej cirkvi. Znie to priam tajomne. Ako fungovala a čo bolo jej úlohou?
Čokoľvek spojené s náboženstvom bolo počas komunistickej totality vnímané ako podozrivé a bolo to sledované. Cirkvi mali veľmi obmedzenú činnosť. To, čo v slobodnej krajine môžu robiť, teda prácu s deťmi a mládežou, bolo brané ako paragraf marenie štátneho dozoru nad cirkvami, tak sme to museli robiť svojím spôsobom ilegálne a chrániť sa. Zjednodušene povedané, podzemná cirkev bola založená na práci s deťmi, mládežou a vyučovaní náboženstva.
Vaše meno je spojené s jednou z najväčších detských kresťanských organizácií eRko. Kam siahajú jej začiatky?
Na začiatku bolo eRko hnutím podzemnej cirkvi a po tom, keď sme sa v roku 1990 zaregistrovali ako občianskej združenie, sme boli radi, že môžeme robiť oficiálne to isté čo pred tým, no bez strachu, ,že niekto za to pôjde do väzenia. Nečakali sme, že sa rozrastie do podoby akú má dnes, ale mladí ľudia mali veľký záujem o dobrovoľnícku činnosť a v tých 90-tych rokoch sme sa rýchlo rozšírili na hnutie s niekoľko tisíc členmi.
Súčasťou eRka je aj program rozvojovej spolupráce Dobrá novina. Ako vznikla myšlienka jej vzniku a čo bolo cieľom?
Je to vianočná kolednícka akcia. Inšpirovali nás priatelia z Rakúska, kde fungovalo niečo podobné už 40 rokov. Bolo to krátko po nežnej revolúcii a rozmýšľať o pomoci ľuďom v Afrike bolo takmer nemysliteľné. Nás v Československu, neskôr na Slovensku, vnímali vtedy ako ľudí, ktorým treba pomáhať a nie aby sme my pomáhali. Bola to taká priekopnícka úloha urobiť akciu, ktorá by mala za cieľ solidaritu s ľuďmi v subsaharskej Afrike. Keďže eRko je detská organizácia, chceli sme, aby sa deti dozvedeli o živote svojich rovesníkov v týchto krajinách. Spojili sme to aj s obnovením tradície koledovania, ktorá sa počas komunizmu veľmi neudržala a pridali sme k tomu rozmer solidarity.
Vďaka eRku ste spoznali svoju manželku Zuzku, ako sa začal písať váš spoločný príbeh?
Zuzka viedla detský mládežnícky spevokol v Liptovských Sliačoch a pracovala s mladými v regióne Liptova ešte pred nežnou revolúciou. Ja som robil takúto prácu v Bratislave. Prvýkrát sme sa stretli v septembri 1990 práve v deň, keď sme napísali stanovy eRka a rozhodli sa, že ho založíme ako občianske združenie. Odvtedy sme sa stretávali pracovne a neskôr sme sa zblížili, až to dospelo k spoločnej ceste životom.
Čo bolo vašou motiváciou ísť z tretieho sektora do veľkej politiky?
Rástlo to tak postupne. Tým, že som pracoval v eRku v oblasti mládežníckej práce a neskôr rozvojovej práce v zahraničí, sme prirodzene spolupracovali sme aj s ministerstvami. Vnímal som, že veľa vecí sa síce dá robiť aj z pozície mimovládnej organizácie, ale keď chcete robiť naozaj systémové veci, dá sa to iba cez politiku. Potom som dostal pozvanie od KDH.
V roku 2018 vám prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za sociálny rozvoj SR. Spomínate si na svoje pocity?
Bolo to veľmi zvláštne, skôr som mal pocit, že si to možno ani nezaslúžim. Ale chápem to ako vyznamenanie za celú prácu, ktorú som viedol a stelesňoval v eRku pri formácii mladých a potom aj v rozvojovej spolupráci. Podarilo sa nám vybudovať veľké dielo. Takže chápal som to v zmysle, že to nie je ocenenie iba pre mňa osobne, ale aj pre kolegov dobrovoľníkov, ktorí so mnou eRko a Dobrú novinu vytvárali.
Čo je vašou osobnou prioritou v politike?
Chcel by som sa venovať hlavne mladým ľuďom. Sprevádzam už dve generácie mladých ľudí v eRku a vnímam, že sa cítia byť niekedy odsunutí, čo sa týka starostlivosti alebo pozornosti štátu a to nie je dobre. Potrebujú vnímať svoju perspektívu tu na Slovensku. Aby tu chceli zostať, založiť si rodiny, mať tu deti. Veľa mladých to tak necíti. Vnímajú, že lepšie príležitosti sú v zahraničí. My ich chceme dostať späť na Slovensko, aby sa tu cítili prijatí a cítili, že tu ich miesto tu je.
Dlhodobo kritizujete fungovanie verejnej správy. Kde vidíte najväčšie nedostatky?
Hlavne v prílišnej centralizácii štátnej správy, veľkej byrokracii, neprepojenosti ministerstiev. Veľa inštitúcií je centralizovaných v Bratislave. Keď sa ľudia chcú niečoho domôcť, cítia, že pomoc je ďaleko. Výkon štátnej správy by sa mal dostať bližšie k ľuďom. Problém je aj s elektronizáciou. Tiež našou vlastnou vinou nedokážeme čerpať eurofondy, lebo pravidlá, ktoré sme si sami nastavili, sú príliš byrokratické. Napríklad obec Tulčík v Prešovskom okrese sa spolu s ďalšími tromi obcami už okolo 20 rokov snažia o vodovod, vždy skončili pod čiarou a posledný projekt zase zlyhal na prístupe rôznych ministerstiev a orgánov. Dá sa povedať, že každá inštituácia konala v rámci svojich kompetencií a podľa zákona a výsledok je taký, že vodu ani v tomto projekte mať nebudú a nezostáva im iné, len uchádzať sa opäť.
Dostal od manželky hneď požehnanie pre vstup do veľkej politiky?
Aké konkrétne návrhy má pre udržanie mladých ľudí na Slovensku?
Verí, že sa KDH po dvoch volebných obdobiach mimo parlamentu prebojuje do NR SR?
Ako vníma nálady ľudí po Slovensku?
Čo ho pri stretnutiach s potenciálnymi voličmi najviac prekvapilo?
Aké riešenie ponúka KDH pri probléme premnožených medveďov na Slovensku?
Stihol popri kampani aj letnú dovolenku?
Viac vo videorozhovore...
Advertoriál pripravený v spolupráci s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH).
Objednávateľ: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo námestie 77/4, 81102 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00586846
Dodávateľ: Zoznam, s.r.o., Svätoplukova II. 18892/2 A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36029076
