Realita celibátu alebo Viete, čo je boží plán?
Z roboty mi tento týždeň riadne hrabalo. V kastingofke sa pred kamerou premlelo zo päťsto ľudí, prahnúcich po tom, aby v televíznom spote prezentovali produkt najnovšieho mobilného operátora, ktorý vpadol na náš trh. Každému potenciálnemu účinkujúcemu bolo treba podrobne vysvetliť jeho “hereckú” akciu. Aj keď išlo väčšinou o úsmev s mávaním alebo o úsmev s radostným skákaním, prípadne o úsmev až po momente radostného prekvapenia, produkcia dodala režijné poznámky na dve strany, akoby šlo o rozkrývanie psychologických motivácií minimálne Hamleta. Vyčerpávajúce.
A tak som s príchodom piatkovej noci odovzdala svoje bezbranné dieťa svojim ešte bezbrannejším rodičom, že konečne vyrazím do víru veľkomesta. Frflala matka, frflal foter a frflala aj moja neznesiteľne orazená dcéra. Ja som ale pohotovo zaimprovizovala drobne hysterickú scénku, že „za tie dva roky po rozvode som vyrazila do spoločnosti celkom trikrát, aj to na stretnutie združenia rodičov a priateľov školy“. Keď to nezabralo, vmietla som im do očí výčitku, že to vlastne oni môžu za to, že som sama, pretože mi nie je jasné, ako si mám, ach, ja úbohá, nájsť partnera, a teda aj nového otecka, pre moju cvérenku, keď mi nie sú ochotní postrážiť decko ani raz do roka.
Vytlačili zo mňa miestoprísažný prísľub, že keď sa bude dať, vydám sa hneď, ako to bude možné a tak ma budú mať potom už navždy z krku. Za matkinho povzbudivého skandovania „Lovu zdar!“ som konečne mohla vyraziť na otvorenie nového homosexuálneho podniku v centre, dúfajúc, že tam nestretnem ani jedného heteráka.
Sadla som do taxíka a počujem, že si práve na dispečingu objednáva odvoz môj starý kamoš z vedľajšieho bloku, s ktorým sme celú pubertu chodili do jednej partie. „Z Brodskej do centra, chlapci, kto je voľný, Brodská tri na meno Tarík,“ chrchlala do éteru otrávená dispečerka.
„Jéj, to je môj kamoš! Zoberme ho!“ zajačala som taxikárovi do ucha, potrundžená deckom vaječného likéru z matkinho baru. „Aha, tam stojí na konci ulice!“ A už to bolo.
Tarík bol najprv vyvalený jak patník, ale keďže on je hulič, a teda večne kúl a zažili sme spolu len samé uletené veci, myslel si, že sa v tom taxíku jednoducho len vrátili staré dobré časy. Po dvoch vetách bolo zjavné, že je ešte aj po rokoch o čom, a kým sme zahli za roh našej ulice, bolo jasné aj to, že piatkový večer na homošskej párty strávime spolu. Ešte stále to bol chrumkavý keksíček, takže som sa potešila tejto príjemnej zhode náhod, aj keď v skutočnosti predsa žiadne náhody neexistujú. Keďže sa mi pozvoľna a celkom nenápadne začali zapaľovať lýtka, celkom som zabudla na svoje predsavzatie, že strávim večer medzi svojimi teplými kamarátmi, kde ma bude baliť maximálne Paťa, ktorá je do mňa už od zédéšky a ktorej, keďže som konzervatívna, aj tak zasa nedám.
Vtrhli sme na párty po rozsypaných lupienkoch ruží, za svitu sviec a hudobného sprievodu už toľkokrát exhumovanej Madonny a vyobjímali sa s navoňanými majiteľmi tohto exkluzívneho miesta. Ten mladší bol môj kamarát a doslova som ho zbožňovala. Mal v sebe toľko buzerantského šarmu, že keby som bola buzík, neujde mi. V tomto živote som sa s ním však zatiaľ musela uspokojiť len ako s dosť dobrou kamoškou, čo s nadradeným jedom na jazýčku ohovára každú celebritu v meste. Mal v sebe to najlepšie, ale zároveň najhoršie z každej ženy. Vražedná kombinácia. Princezninej stíhačke – homošovi v najlepších rokoch a v neuveriteľnom balíku – vôbec neprekážalo, že som baba a prebodával ma žiarlivými pohľadmi. Asi šípil, že Princeznej štepím do hlavy, že síce akceptujem, že je „děfka prodejná“, ale že to s tým „za prachy všetko“ v poslednom čase dosť preháňa a že žiť bez lásky sa nedá. Ako keby som ja nebola žiarivým príkladom skutočnosti presne opačnej.
Dala som si namixovať mojito, načo ma známa - redaktorka lokálneho mesačníka pre ženy decentne upozornila, že momentálne je in drink Cosmopolitan a predviedla mi hit tejto sezóny, zlatú kombinézu s cvokmi. Povedala som jej, že by jej závidela aj Majka z Gurunu a že ma tešilo, že ďakujem za poradenstvo v oblasti módnych trendov, ale že ich mám, s prepáčením v piči a podala som Taríkovi čistú vodku, ktorou sa rozhodol osláviť naše nečakané stretnutie.
...pokračovanie už o týždeň.
