Držanie sa vo svojej lige sa prejavovalo asi tak, že som tízovala všetkých fešákov zo širokého aj blízkeho okolia a viedla si podrobné poznámky o tom, komu, kde a za akých dramatických okolností som nedala.
Pretože fešáci boli pre ríl lajf nepoužiteľní a mohli zdrhnúť s prvou modelečkou, ktorá by šla okolo, stavila som na istotu desaťnásobku a začala som chodiť so síce nevzhľadnými, ale o to inteligentnejšími a ftipnejšími kamarátmi. No a potom som sa len čudovala, že som frigidná, a že mi nestojí.
A tak sa jedného dňa stalo, že som sa vydala za ftipného kamaráta s veľkým ftákom a ešte väčším zmyslom pre humor. Malo to len jednu chybu, teda vlastne dve či tri. Po prvé sa s tým veľkým ftákom nenaučil narábať ani po dvanástich rokoch striedmeho súloženia, takže u nás šlo väčšinou o súležanie, čítanie dobrej literatúry a pojedanie čipsov. A po druhé, keďže jeho asistentke tento drobný nedostatok zjavne neprekážal, pravidelne ju prášieval ešte pred svadbou, počas nej a, pochopiteľne, aj po nej. Nečudo, že ja som s ním nakoniec nemala najmenšiu chuť nielen ftipkovať, ale časom ani súložiť, či dokonca súležať. Nech si ftipkuje tam, kde mu dávajú.
A to bol ten najväčší problém, pretože ja žiť bez sexu dokážem ľavou zadnou, ale bez srandy? To jednoducho nejde.
Môj pohnutý sexuálny život je týmto v zásade na konci s dychom, ak ešte nerátam pár prešľapov typu gitarista z obľúbenej skupiny, basista z druhej obľúbenej skupiny, herec z národného, potom zasa herec z undergroundového divadla, nejakí tí spolužiaci z fakulty a potom ešte že aspoň jedenkrát úplne bez lásky, čo, keď to takto vidím na papieri, za takmer štyridsať pohnutých rokov nie je vôbec také strašné. Hociktorá dvadsiatka by mi fčul s tučným náskokom vytrela kocúra.
No a potom bolo po rozvode. V snahe znovu vzkriesiť svoje zdochnuté srdce som bola ešte dvakrát zamilovaná. Nikdy to nebolo voľné a tá nedostupnosť ma podľa mojej psychoterapeutky chránila pred tým, že by niečo ozajstné aj mohlo byť. Matroš sa vyznačoval celkom inými kvalitami ako to všetko predtým. Oslňovali ma vlastnosti, ktoré predtým v mojom komplexnom, čisto pragmatickom pohľade na muža vôbec nehrali rolu. Napríklad: „Keď on má také pekné oči“, alebo „V živote sa ma nikto tak nedotýkal“, skrátka asi ako keď moja deväťročná dcéra so mnou pred spaním tajnostkársky rieši spolužiakov. Zachladená puberta: nadštandardné očakávania, mizivé výsledky, platonika jak vyšitá. V tom čase som si od svojich uštipačných, šťastne vydatých, drobne neverných kamarátok vyslúžila indiánske meno Táčosazľaknepríležitosti. Keď to takto rekapitulujem, najhlavnejšie asi v tom čase pre mňa bolo, že títo chlapci boli všetko iné, len nie môj Ex. Okrem pohlavia s ním v zásade nemali nič spoločné. Imponovalo mi najmä, že okrem Troch pátračov nemali nič načítané a ani sa netvárili, že majú.
A skoro by som zabudla. V zúfalej snahe nájsť spriaznenú dušu som ešte skúsila byť aj trošku lesba, pretože to hlboké duševno-duchovné prepojenie môžete zažiť len s inou, rovnako šťastne rozvedenou ženou alebo so svojím homosexuálnym kamarátom. Skôr než k nejakému sexu s niektorou z mojich atraktívnych, šarmantných, vtipných a osamelých priateliek vôbec došlo, som si uvedomila, že mi tak nenarástla a že v porňákoch ma môžu dve krehké aziatky v krkolomných pozíciách vzrušovať koľko chcú, ja som skrátka neni na baby. Už dlho ma nič tak nezronilo ako toto, pravdepodobne definitívne poznanie.
Svoj dramatický Dramatický oblúk končím tesne pred hroziacou menopauzou tam, kde som ho tak placho a nádejne pred dvadsiatimi štyrmi rokmi začínala. V láske. V láske bez podmienok, zvažovania pre a proti, má dať a dal, brutto a netto. A aj keď sú možno možnosti takéhoto vesmírom požehnaného zázraku mizivé, ja už hocičo nechcem, pretože hocičo som už mala a aha, ako to dopadlo. Ja už chcem skrátka vo svojom živote len naozajstné veci a medzi také naozajstná láska patrí. Aspoň tá moja. Či?
...pokračovanie už o týždeň.
