BRATISLAVA - Keď obžalovaný poslanecký asistent Filip Rybanič poskytol pozmenené informácie z účtu ministra vnútra Roberta Kaliňáka mediám, chcel vyrobiť politickú kauzu. Uvádza sa to vo vyhlásení rezortu vnútra v súvislosti s dnešným návrhom obhajcu Filipa Rybaniča, že Súdny dvor EÚ by mal posúdiť, či si nezaslúži ochranu ako whistleblower.
"O whistleblowing by v tomto prípade išlo, keby takto získané pravdivé informácie asistent poslanca J. Rajtára posunul banke, finančnej polícii alebo prokuratúre. To sa však nestalo," uvádza rezort s tým, že Filip Rybanič na radu svojho šéfa poslanca Jozefa Rajtára získané informácie pozmenil.
"Navyše si pozrel účty aj ďalších osôb," konštatuje rezort s tým, že o tom, že Filip Rybanič spáchal trestný čin, nikto nepochybuje a so závermi vyšetrovania, ktoré iniciovala samotná banka, sa stotožnila aj prokuratúra, ktorá podala obžalobu. "Všetky operácie v súvislosti s kúpou akcií B. A. Haus sa odohrali na jednom a tom istom účte, teda pôžička od banky na kúpu podielu, ako aj zaplatenie za samotné akcie, čo Filip R. novinárom zamlčal," dodáva rezort.
Obhajca obžalovaného Filipa Rybaniča Marek Para dnes po odročení pojednávania v kauze nahliadania do bankového účtu ministra vnútra povedal novinárom, že súd požiadal, aby sa obrátil na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o výkladové stanovisko k tomuto prípadu. "Predložili sme súdu momentálne v rámci EÚ dosť posudzovanú tému whistleblower s tým, že tu vzniká kolízia verejného záujmu na odhaľovaní trestnej činnosti a určitého signalizovania fyzickej osoby o faktoch, ktoré sa dozvedela v postavení zamestnanca," uviedol. Podľa Paru niektoré skutkové predpoklady obžaloby voči Filipovi Rybaničovi nie sú celkom jednoznačné a nepochybne preukázané zo strany prokuratúry.
"Napádame procesný postup, ktorý nezodpovedá štandardnému a určite nie spravodlivému konaniu. Ale pokiaľ máme pracovať s určitým predpokladom prokuratúry o signalizovaní finančných prevodov politicky exponovanej osoby, tak potom je dôvodné obrátiť sa o výkladové stanovisko v súvislosti so smernicou EÚ," povedal Para s tým, že európsky súd má povedať, či Filip Rybanič v pozícii zamestnanca mohol signalizovať podozrenia z trestnej činnosti "a či ciele EÚ v boji proti korupcii, v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti sú na takej úrovni, aby vylučovali trestnú zodpovednosť takýchto signalizantov".
V takýchto prípadoch je potrebné posudzovať šesť rôznych kritérií, ktorými sa v prípade Filipa Rybanič nikto nezaoberal. "Jedno z tých kritérií je napríklad to, ako bolo s danou informáciou naložené, či ju konkrétne zodpovedné orgány riešili. Tiež napríklad to, aká je hodnovernosť tej informácie," povedal Para s tym, že obrátiť sa na Súdny dvor EÚ v tomto prípade môže len sudca. Pokiaľ by tak nespravil, môže byť porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces, dodal Para
Asistent poslanca Jozefa Rajtára (SaS) Filip Rybanič čelí obžalobe pre ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Filip Rybanič si podľa obžaloby nezákonne pozrel v banke účty ministra vnútra Roberta Kaliňáka a bývalého ministra dopravy Jána Počiatka. Podľa prokuratúry sa tým dopustil spomenutého skutku, a to závažnejším spôsobom, za ktorý hrozí trestná sadzba tri roky až osem rokov väzenia. Závažnejším spôsobom konania sa v tomto prípade rozumie "porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona". Filip Rybanič predtým pracoval ako zamestnanec banky. Po jeho obvinení opozícia kritizovala, že v tomto prípade polícia konala veľmi rýchlo, na rozdiel od iných prípadov, v ktorých sú podozriví predstavitelia vládnej moci.
