BRATISLAVA - Krajský súd v Bratislave bude rozhodovať, či sudkyňa Okresného súdu Bratislava V, ktorá pojednáva prípad obžaloby voči poslaneckému asistentovi Filipovi Rybaničovi., nie je zaujatá. Obhajoba námietku podala na základe toho, že sudkyňa údajne vyjadrila v inom prípade svoju zaujatosť voči poslancovi parlamentu Alojzovi Baránikovi.
Ten v tomto prípade vystupuje ako dôverník Filipa Rybaniča. Štatút dôverníka sa využíva, keď je z pojednávaní vylúčená verejnosť, ktorú vtedy zastupuje práve dôverník. Sudkyňa sa podľa vlastných slov v prípade zaujatá necíti, preto námietke nevyhovela, obhajoba však na mieste podala sťažnosť.
Na súde bol dnes v tomto prípade naplánovaný výsluch dvoch znalcov, jeden sa však nedostavil. Súd zamýšľal výpovede znalcov vzájomne konfrontovať, preto nakoniec nevypovedal ani prítomný znalec. Vypovedať v prípade mal aj poslanec Jozef Rajtár, podľa sudkyne sa mu však nepodarilo doručiť predvolanie. Hoci on sám bol na súde prítomný, podľa sudkyne by v takomto prípade jeho výpoveď nebola "procesne v poriadku". Pojednávanie sudkyňa odročila na 1. marca s tým, že dovtedy by sa mal krajský súd vysporiadať s námietkou zaujatosti.
Obhajca Filipa Rybaniča Marek Para po odročení pojednávania povedal novinárom, že súd požiadal, aby sa obrátil na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o výkladové stanovisko k tomuto prípadu. "Predložili sme súdu momentálne v rámci EÚ dosť posudzovanú tému whistleblower s tým, že tu vzniká kolízia verejného záujmu na odhaľovaní trestnej činnosti a určitého signalizovania fyzickej osoby o faktoch, ktoré sa dozvedela v postavení zamestnanca," uviedol.
Podľa Paru niektoré skutkové predpoklady obžaloby voči Filipovi Rybaničovi. nie sú celkom jednoznačné a nepochybne preukázané zo strany prokuratúry. "Napádame procesný postup, ktorý nezodpovedá štandardnému a určite nie spravodlivému konaniu. Ale pokiaľ máme pracovať s určitým predpokladom prokuratúry o signalizovaní finančných prevodov politicky exponovanej osoby, tak potom je dôvodné obrátiť sa o výkladové stanovisko v súvislosti so smernicou EÚ," povedal Para s tým, že európsky súd má povedať, či Filip Rybanič v pozícii zamestnanca mohol signalizovať podozrenia z trestnej činnosti.
"A či ciele EÚ v boji proti korupcii, v boji proti legalizácii prijímov z trestnej činnosti sú na takej úrovni, aby vylučovali trestnú zodpovednosť takýchto signalizantov," zdôraznil s tým, že v takýchto prípadoch je potrebné posudzovať šesť rôznych kritérií, ktorými sa v prípade Filipa Rybaniča nikto nezaoberal. "Jedno z tých kritérií je napríklad to, ako bolo s danou informáciou naložené, či ju konkrétne zodpovedné orgány riešili. Tiež napríklad, aká je hodnovernosť tej informácie," povedal Para s tym, že obrátiť sa na Súdny dvor EÚ v tomto prípade môže len sudca. Pokiaľ by tak nespravil, môže byť porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces, dodal Para.
Asistent poslanca Jozefa Rajtára (SaS) Filip Rybanič čelí obžalobe pre ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Filip Rybanič si podľa obžaloby nezákonne pozrel v banke účty ministra vnútra Roberta Kaliňáka a bývalého ministra dopravy Jána Počiatka.
Podľa prokuratúry sa tým dopustil spomenutého skutku, a to závažnejším spôsobom, za ktorý hrozí trestná sadzba tri roky až osem rokov väzenia. Závažnejším spôsobom konania sa v tomto prípade rozumie "porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona". Filip Rybanič predtým pracoval ako zamestnanec banky. Po jeho obvinení opozícia kritizovala, že v tomto prípade polícia konala veľmi rýchlo, na rozdiel od iných prípadov, v ktorých sú podozriví predstavitelia vládnej moci.
