BRATISLAVA – Sekcia kontroly a inšpekčnej služby na ministerstve vnútra, ktorá bola zriadená nariadením z augusta 2007 a neskôr podriadená v roku 2010 priamo ministrovi vnútra, je bez najmenších pochybností v rozpore so zákonom a bez legislatívnej opory. Uvádza sa vo zverejnenom rozsudku k prípadu policajta M.P.. Toho Špeciálny súd odsúdil za korupciu a senát Najvyššieho súdu SR pod vedením Štefana Harabina rozsudok zrušil a policajta oslobodil. Dôvodom je práve to, že prípad riešila inšpekcia ministerstva vnútra.
„Trestné stíhanie začal neoprávnený orgán, bez kompetencie v zmysle Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore,“ píše sa v rozsudku. Keďže úkony nezákonného orgánu nie je možné zhojiť, treba ich považovať od samého začiatku za nulitné. Dôkazy získané prostredníctvom takýchto úkonov sú nezákonné a v dôsledku toho v konaní nepoužiteľné. Pre absenciu začatia trestného stíhania zákonným spôsobom nebolo dokázané, že sa skutok stal, uvádza sa ďalej v rozsudku.
Ministerstvo vnútra si nechalo vypracovať právnu analýzu zverejneného rozsudku, potvrdil Ivan Netík z Tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra. Dodal, že ministerstvo vnútra chce zvrátiť tento rozsudok. Rozhodnutím Harabinovho senátu, sa už zaoberá Generálna prokuratúra SR. Jej šéf Jaromír Čižnár vydal rozhodnutie, aby verdikt senátu Najvyššieho súdu SR preskúmal trestný odbor prokuratúry. Čižnár zvažuje podať proti rozsudku mimoriadny opravný prostriedok. Uložil som zástupcovi trestného odboru spraviť analýzu rozhodnutia z hľadiska, či spĺňa podmienky na dovolanie, uviedol pre denník Pravda Čižnár.
Trestný poriadok, zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ale ani zákon o Policajnom zbore nie je možné meniť podzákonnou normou (uverejnenou len v rezortnom vestníku), interným nariadením ministra vnútra, reprezentanta exekutívy, cez organizačný poriadok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pretože by išlo o zmenu zákonov parlamentu, čiže o zásah do pôsobnosti zákonodarnej moci a do hierarchie právnych noriem, t.j. usporiadania právneho systému na základe právnej sily noriem, píše sa v rozsudku.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona o Policajnom zbore okrem iného Policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a preverovanie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o ostatných podnetoch na trestné stíhanie. Na túto činnosť používa nástroje trestného práva upravené v zák. č. 171/1993 Z. z. ako aj v Trestnom poriadku. Na druhej strane ministerstvo vnútra riadi, usmerňuje a kontroluje činnosť útvarov Policajného zboru. Na znižovaní kriminality by sa malo podieľať prostredníctvom legislatívnych návrhov, stratégií, národných programov a nie priamou účasťou, lebo táto patrí výlučne do pôsobnosti Policajného zboru, argumentuje sa vo zverejnenom rozsudku.
Sekcia kontroly a inšpekčnej služby tak, ako sa to stalo v posudzovanom prípade, nemá podľa Harabinovho senátu kompetenciu začínať trestné stíhanie, vznášať obvinenie a podávať návrh na podanie obžaloby a ani na ďalšie nasledujúce procesné úkony v zmysle Trestného poriadku. Na tomto fakte nič nemení ani to, že pod uznesením je podpísaný vyšetrovateľ Policajného zboru.
V záhlaví uznesenia je totiž štátny orgán, ktorý ho vydáva a je tam Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, v závere je i okrúhla pečiatka, ktorou sa autorizuje rozhodnutie s názvom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. „Kumulácia dvoch štátnych orgánov do jedného, pokiaľ ide o autorstvo vydania rozhodnutia v mene Slovenskej republiky, sama o sebe robí z tohto rozhodnutia zmätočnosť, nezrozumiteľnosť, nulitu a v konečnom dôsledku i nezákonnosť,“ zdôrazňuje sa v rozsudku .
