BRATISLAVA - Nastala chvíľa a správny čas, aby kompetentní ukázali, že sú odhodlaní konať a ukončia definitívne jednu éru nášho súdnictva, ktorá nesie pečať harabinovskej justície. Vyhlásil to dnes pred novinármi prezident SR Andrej Kiska v reakcii na posledné rozhodnutia senátu Najvyššieho súdu (NS) SR pod vedením sudcu Štefana Harabina, ktorý oslobodil viacero úplatných policajtov.
"Očakával by som, že vedenie Najvyššieho súdu SR, Súdna rada SR aj minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) prehovoria jedným hlasom a ubezpečia verejnosť, že sú odhodlaní konať a budú konať tak, aby ukončili definitívne jednu éru nášho súdnictva s pečaťou harabinovskej justície," odkázal prezident s tým, že táto pečať dramaticky znižuje dôveryhodnosť súdov našej krajiny.
kiska poukázal na to, že verdikty Harabinovho senátu o oslobodení policajtov označili za pochybné, nezákonné alebo úplne nepochopiteľné nielen Harabinovi kolegovia na NS, ale aj predsedníčka NS Daniela Švecová, minister Borec, generálny prokurátor Jaromír Čižnár či minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). "Vyzerá to však len ako opatrné zvažovanie, kto a či vôbec niečo urobí. Chcem všetkým zodpovedným pripomenúť, aký zápas o súdnictvo sa u nás zvádzal pred rokom. Vlani sme vyslovovali nádej, že začíname novú éru," uzavrel prezident.
Harabin verdikty vysvetľoval tým, že policajti boli stíhaní inšpekciou ministerstva vnútra, ktorú však považuje za nezákonný orgán. Jeho senát preto pri jednom z oslobodzujúcich rozsudkov konštatoval, že "trestné stíhanie viedol neoprávnený orgán bez kompetencie v zmysle Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore. Keďže úkony nezákonného orgánu nie je možné zhojiť, treba ich považovať od samého začiatku za nulitné."
Požiada predsedu NR SR o zvolenie štvrtého kandidáta na sudcu ÚS
Prezident SR Andrej Kiska požiada predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho (Smer-SD), aby parlament zvolil štvrtého kandidáta na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR. Ak tak urobí, hlava štátu bude mať k dispozícii štyroch kandidátov, z ktorých rozhodne o dvoch ústavných sudcoch. Dvojnásobný počet kandidátov na uvoľnené miesta predpisuje ústava.
Ako dnes Kiska oznámil pred novinármi, prví traja kandidáti sú tí, ktorých už raz odmietol vymenovať, ale ÚS mu po ich sťažnostiach prikázal konať a rozhodnúť. Ide o Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu a Miroslava Ďuriša. Ďalší dvaja kandidáti, ktorých Kiska odmietol menovať, svoje ústavné sťažnosti napokon stiahli, čo podľa prezidenta znamená, že jeho verdikt v ich prípade je definitívny.
Kiska mal pôvodne menovať troch ústavných sudcov zo šiestich kandidátov, ktorých mu doručil parlament. Vymenoval však len jednu Janu Baricovú, u ostatných nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali.
Hlave štátu sa však nepozdáva, že ústna a písomná podoba verdiktu ÚS o troch spomínaných kandidátoch sa líšili. Požiada preto ÚS o výklad ústavy. "Budem žiadať, aby plénum ÚS jasne a zrozumiteľne potvrdilo a raz a navždy odstránilo pochybnosti, ktoré vyvolalo konanie o nevymenovaných kandidátoch pred dvoma senátmi ÚS. Predpokladám, že ÚS rozhodne rýchlo a verdikt príde zhruba v čase, keď NR SR zvolí štvrtého kandidáta. Chcem si takto vyjasniť obsah kompetencií prezidenta pri menovaní sudcov ústavného súdu," povedal Kiska s tým, že nepovažuje za normálne, aby sa ústavní činitelia a experti na ústavné právo dohadovali, ako vlastne ÚS rozhodol.
Vo všeobecnosti podľa jeho slov platí, že súdna moc musí vyvinúť oveľa väčšie úsilie, aby získala dôveryhodnosť u občanov. "Aby sme sa mohli spoľahnúť, že je pilierom právneho štátu, že v nej nie je svojvôľa a že jej rozhodnutia sú zrozumiteľné," dodal.
Zavedú sa elektronické triedne knihy
Ministerstvo školstva dostane možnosť poskytnúť zriaďovateľovi školy príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú v stredu 22. júla podpísal prezident SR Andrej Kiska. TASR o tom dnes informovala Kancelária prezidenta SR.
Pôjde o príspevky na exkurzie, školy v prírode, jazykové kurzy či lyžiarske zájazdy. Toto opatrenie avizovala vláda v rámci druhého sociálneho balíčka, do zákona ho dostal Ľubomír Petrák (Smer-SD) cez pozmeňujúci návrh.
Príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa bude poskytovať podľa počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí nie sú vzdelávaní v špeciálnej triede alebo formou školskej integrácie. Okrem spomínaných aktivít môže príspevok smerovať aj na mzdu alebo plat asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, na vybavenie didaktickou technikou a učebnými pomôckami či zabránenie prenosu nákazy prenosného ochorenia.
Petrák tiež presadil možnosť viesť triednu knihu nielen v papierovej, ale aj elektronickej forme. Školy si tak od septembra môžu vybrať. "Niektoré školy majú problém s tým, aby triednu knihu viedli v písomnej forme," vysvetlil Petrák. Poslanec vládnej strany rovnako presadil možnosť rodiča požiadať o vydanie polročného vysvedčenia pre svoje dieťa aj ústne. Dnes sa to dá iba na základe písomnej žiadosti.
Kiska odobril opatrenia proti segregácii žiakov v školách
Zámena špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb na základe zdravotného znevýhodnenia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vyplývajúcimi výlučne zo sociálne znevýhodneného prostredia by viac nemala byť možná. Prezident SR Andrej Kiska v stredu 22. júla totiž odobril novelu školského zákona, ktorá obsahuje aj opatrenia proti segregácii žiakov v školách.
Podľa rezortu školstva je dôvodom úpravy skutočnosť, že vývin dieťaťa v sociálne znevýhodnenom prostredí neznamená automaticky aj zdravotné znevýhodnenie, ktoré je určujúce pri zaradení dieťaťa alebo žiaka do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy.
Ministerstvo v tejto oblasti pripravilo celkovo päť opatrení. Po novom sa v zákone explicitne a priamo ustanovuje zaraďovanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do tried s ostatnými deťmi a žiakmi. "Toto opatrenie jednoznačne zabraňuje segregácii," zdôraznila hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Zmeny sa týkajú aj poskytovania príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. "Nakoľko sa zistilo, že bol častou motiváciou pre umiestňovanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) do špeciálnych škôl, aj keď to nemalo oporu v diagnostike, po novom ho dostanú iba žiaci zo SZP, ktorí budú zaradení v 'bežnej triede'," vysvetlila hovorkyňa.
Zámerom schválených zmien je tiež sprísniť kontrolný mechanizmus štátu nad činnosťou školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie, ako aj umožniť relevantným subjektom prehodnotiť diagnostické postupy a návrhy na zaradenie žiaka do konkrétnej formy vzdelávania a výchovy.
Po novom sa o rok posúva účinnosť ustanovenia zákona, ktorým sa upravujú minimálne počty žiakov v triede základnej školy. Málotriedne školy sa mali rušiť od 1. septembra 2015, teraz to bude až v septembri 2016.
