BRATISLAVA – Kontroverzná firma Columbex, ktorá vyhrala 30 miliónový tender vyvesený iba na nástenke, zarába peniaze daňových poplatníkov aj naďalej. Poskytuje ministerstvu pôdohospodárstva totiž technické a IT služby. Táto zmluva mala byť už dávno zrušená, doteraz tomu tak nie je. Bývalý minister pôdohospodárstva to kritizuje, Jahnátkovo ministerstvo sa však bráni. Isté je len to, že potichu firme tečú milióny eur. Len za posledné tri roky si prilepšila až o 5 miliónov!
Doteraz si Columbex účtuje nemalé čiastky za rôzne technické a IT služby. Za posledné tri roky ide o sumu prevyšujúcu 5 miliónov eur. Podľa obchodného registra pritom Columbex prestal od 1. septembra tohto roka existovať. Spoločnosť sa po novom volá Axasoft. Donedávna v dozornej rade sedel aj podnikateľ Alexej Beljajev spájaný s HZDS. Podľa bývalého ministra Zsolta Simona malo ministerstvo dávno vypísať novú súťaž, ale neurobilo tak.
Potichu si tak firma prilepšila o vyše 5 miliónov. Firma sa preslávila škandálom za 30 miliónov eur ešte za prvej Ficovej vlády. V roku 2008 podpísalo ministerstvo pôdohospodárstva zmluvu na informačné systémy s firmou Columbex. Tender za takmer 30 miliónov eur bol však bez súťaže vyvesený iba na nástenke a navyše mohlo ísť o konflikt záujmov, keďže v predstavenstve sedel Alexej Beljajev, ktorý požičiaval peniaze Mečiarovmu HZDS.
Na škandál doplatila vtedajšia ministerka Zdenka Kramplová. Mečiar požiadal Fica, aby ju odvolal. Beljajevova firma tiež požičala HZDS 330 tisíc eur na nákup červených fábií. Po emisnom a nástenkovom tendri bol Columbex tretím najväčším škandálom prvej Ficovej vlády. Na kontroverzný tender sa pýtala aj Európska komisia. Hrozilo, že nám nepreplatí 20 miliónov eur. Na tie sa mali vyzbierať daňoví poplatníci. Sťažoval sa aj Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý hrozil pokutou.
Po prevalení škandálu a zmene vládnej garnitúry zasadol na ministerskú stoličku Zsolt Simon a začal upratovať. Nevýhodnú zmluvu sa mu podarilo zrušiť až v roku 2011. Simon v roku 2010 tvrdil, že ani on sám nevedel, ktoré služby dodáva Columbex ministerstvu. Skonštatoval vtedy, že vzhľadom na charakter zmluvy nikto na ministerstve presne nevie, ktoré služby a prečo dodáva Columbex a ktoré jeho subdodávateľ SAP.
Ministerstvo podľa nich vypláca Columbexu sumy za technické a IT služby podľa zmluvy, ktorú podpísal ešte Zsolt Simon. "Ten zároveň podpísal aj Prílohu 2C, ktorá umožnila výlučne spoločnosti Columbex International v pokračovaní zmluvy na neurčitý čas,“ odvetil nám Jahnátkov hovorca Peter Hajnala s tým, že ministerstvo urobilo maximum, aby zmluvu ukončilo. Skončiť by mala až v polovici roku 2015.
Bývalý minister pôdohospodárstva s nimi ale nesúhlasí. Tvrdí, že ministerstvo malo zmluvu dávno zrušiť a vypísať nové výberové obstarávanie. On to nestihol pre pád vlády. „V auguste 2011 som podpísal s touto spoločnosťou zmluvu o ukončení spolupráce s tým, že kým ministerstvo nezabezpečí nového prevádzkovateľa na základe verejného výberového konania, Columbex sa zaviazal zabezpečiť prevádzkyschopnosť programu. Keďže následne bola vyslovená nedôvera vláde, pripravil som podmienky na verejnú súťaž ktorej vyhlásenie som zanechal môjmu nástupcovi,“ zareagoval Simon.
Podľa neho sa ministerstvo iba vyhovára. „Ministerstvo v súčasnosti sa nemá čo vyhovárať na zmluvu z augusta 2011, lebo malo k dispozícií takmer 3 roky na to, aby na základe verejného obstarania vybral nového prevádzkovateľa a spoločnosť Columbex by ukončila svoju činnosť na ministerstve. Otázka, Prečo pán minister odmieta vypísať verejnú súťaž a pokračuje v spolupráci s Columbexom, je viac než zaujímavá,“ pýta sa Simon.
Podľa ministerstva sa zmluva ale nedala zrušiť, pretože sa Jahnátkov rezort nestal jednoznačným vlastníkom softvéru a autorských práv. „Exminister Zsolt Simon zároveň cez prílohu 2C umožnil a podporil pokračovanie zmluvy na dobu neurčitú, pritom ako vtedajší minister mal kompetencie a aj dostatok času na zrušenie kontraktu. V auguste 2011 podpísal dohodu o ukončení a vláda sa menila až v apríli 2012. Čiže mal niekoľko mesiacov nato, aby súťaž vypísal, no neurobil tak. Jeho výhovorky teda nemajú opodstatnenie. K zrušeniu zmluvy pristúpil až minister Ľubomír Jahnátek,“ bráni sa ministerstvo s tým, že zmluva skončí v polovici roku 2015.
Dodatok však podľa Simona výslovne predpokladá nové verejné obstarávanie. „Minister Jahnátek sa odvoláva na prílohu 2c – podporu prevádzky. V tejto časti Zmluva detailne popisuje, či je a čo nie je predmetom paušálnej platby za podporu prevádzky. Tu zároveň zmluva predpokladala, že príprava, vyhlásenie a podpis novej zmluvy cez verejné obstarávanie môže trvať cca rok (teda do 31.5.2013), Ministerstvo preto potrebuje mať aj na tento čas zazmluvnenú tak podporu prevádzky systému ako aj prípadné drobné zmeny, ktoré vyplynú z používania nového softvéru či požiadaviek, napr. EK,“ oponuje Simon a argumentuje presným znením zmluvy.
Kauza Columbex
Kauza vznikla v roku 2008. Vtedajšia ministerka Zdenka Kramplová podpísala bez výberového konania zmluvu na 30 miliónov eur pre firmu Columbex. Pritom v tejto firme sedí v dozornej rade podnikateľ Alexej Beljajev. Ten je aj vo firme, ktorá v roku 2007 poskytla HZDS pôžičku 330-tisíc eur. Práve strana Vladimíra Mečiara Kramplovú nominovala. Potom čo škandál uzrel svetlo sveta musela exministerka odísť. Krátko na to však vznikol aj osobný spor a Kramplová spoločne s kolegom Milanom Urbánim zo strany odišli.
Minister Chovan neskôr podpísal s firmou dodatok, čo bola podľa Mečiara úplne nová zmluva. Neskôr sa podpisom dodatkov znížila cena na 23,8 mil. eur. Za pôsobenia ministra Vladimíra Chovana sa začalo s plnením zmluvy. Jeden z dodatkov umožnil platby Columbexu vopred, čo znepokojilo Európsku komisiu a žiadala ministerstvo o vysvetlenie.
Zmluva bola zrušená až v roku 2011. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka podpísalo dohodu o ukončení spolupráce so spoločnosťou Columbex. Podľa šéfa rezortu Zsolta Simona štát zmenami v tejto nevýhodnej zmluve, ktorá sa týkala dodávky IT technológií a poskytovania služieb pre Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), celkovo ušetril 3,8 mil. eur.
„Táto zmluva pre nás bola obrovskou ťarchou, ale taktiež sme potrebovali vyriešiť podmienky akreditácie platobnej agentúry, pretože keby sme túto akreditáciu stratili tak Slovenská republika by prišla ročne o 800 miliónov eur a toto sme si nemohli dovoliť,“ obhajoval to vtedy slovami minister Simon.
