Smiešny trest za viacnásobné znásilnenie v Dubnici! Slovenky žijú v strachu, zákon ich nechráni

Upozorňujeme, že obsah článku nie je vhodný pre maloletých a citlivé povahy.

Ako je opísané vo verejne dostupnom rozsudku, ktorý vydal Okresný súd v Trenčíne, muž bol v osudný večer pod vplyvom alkoholu. Po tom, ako ženu chytil za ruku aj hlavu, násilím ju odvliekol za predajňu známeho obchodného reťazca do kríkov. Stiahol jej nohavice, roztrhol oblečené body. Otočil ju k sebe chrbtom a vykonal vaginálny aj análny styl. No tým to neskončilo.

"Následne si sadol na stoličku, ktorá tam bola a chcel opätovne mať s poškodenou sex, pričom, keď mu povedala, že nechce, tak ju udrel po tvári a chytil za hlavu, pričom jej natrhol ucho a opätovne vykonal s poškodenou pohlavný styk, a to i napriek tomu, že mu poškodená viackrát uviedla, že sex s ním nechce," znel opis desivej situácie v rozsudku.

Keď zdrvená žena chcela znova odísť, násilie pokračovalo. V budove bývalej práčovne, kam ju dotiahol, ju vyzliekol a znova znásilnil. Obeti sa podarilo ujsť až po tom, ako násilník zaspal.

Podľa dokumentu žena utrpela "hematómy (hematóm - rozsiahly krvný výron pod kožou al. v tkanivách spojený s opuchom, krvná podliatina, modrina - pozn. red.) na oboch pleciach v priemere do 5 cm, hematóm na ruke, na pravom kolene, drobné odreniny a natrhnutie pravého ucha."

Smiešny trest? Slovenky v tom majú jasno

To, čo žena v daných okamihoch prežívala, by sa rozhodne dalo nazvať peklom. Prípad skončil na súde, ktorý rozhodol, že muž spáchal zločin znásilnenia a 16. januára 2020 ho odsúdil na štyri roky a šesť mesiacov väzenia. Keďže sa obžalovaný aj prokurátorka vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku, odôvodnenie nie je známe.

Trest si muž odpyká v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Súd mu zároveň uložil ochranné psychiatrické a sexuologické liečenie ústavnou formou.

Prečítajte si aj: Sexuálne monštrum z Manchestru: VIDEO Znásilnil najmenej 190 mladíkov, použil vždy rovnaký trik

Je však dĺžka trestu v tomto prípade dostatočná? Verejnosť často podobné rozsudky porovnáva aj s tými, ktoré súvisia s úplne inými trestnými činmi. No necelých päť rokov za znásilenenie nazývajú v každom prípade žalostným trestom. Viaceré Slovenky sa zhodli, že majú pocit, že zákon ich nechráni.

„S uloženým trestom nie som spokojná, vidí sa mi nízky. Tých, ktorí sa dopustili znásilnenia, treba potrestať prísnejšie, aby mali slovenské ženy väčší pocit bezpečnosti,“ vyjadrila sa pre topky.sk 25-ročná Laura.

Obavy neskrývala ani Tereza (27). "Nemyslím si, že je to adekvátny trest. Štyri roky nie sú trestom za psychickú ujmu, s ktorou musí žena žiť celý život. Je však pravda, že adekvátneho trestu sa  zrejme žiadny takýto násilník nikdy nedočká," okomentovala.

Ľuba (60) striktne poznamenala, že muž, ktorý neovládne svoje pudy, je horší ako zviera, a tak by sa s ním malo zaobchádzať. "Dievčaťu alebo žene nielen ublíži telesne, ale spôsobí jej aj celoživotnú psychickú traumu. Prežila som znásilnenie a trvalo mi niekoľko desiatok rokov, kým som sa s tým vyrovnala," prezradila otvorene. "Ale násilník si odsedí štyri a pol roka, v lepšom prípade pre dobré správanie polovičku, a môže znásilňovať zas. Trest je prinízky a zákon treba zmeniť," odkázala.

Kurilovská: Je pochopiteľné, že ľudia vnímajú nespravodlivosť

Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská sa v súvislosti s prípadom vyjadrila, že v slovenskom Trestnom zákone sú dosť neproporčne stanovené tresty.

Podľa jej slov teda môžu nastať situácie, ktoré sú síce v súlade so zákonom, pretože sudca má možnosť rozhodovať v rozmedzí trestnej sadzby, aj za uplatnenia poľahčujúcich či priťažujúcich okolností, ale následkom toho to pôsobí tak, že za násilné trestné činy sú veľmi nízke tresty v porovnaní napríklad s majetkovou či ekonomickou kriminalitou.

"Je veľmi pochopiteľné, že to je vnímané ako nespravodlivé. Keď ide o násilný trestný čin, a hlavne keď ide o takéto trestné činy, ako je znásilnenie, teda proti ľudskej dôstojnosti, tak sú to vždy trestné činy, ktoré obeť prežíva veľmi ťažko. Nielen samotný trestný čin, ale aj trestné konanie. Keďže znova o tom musí hovoriť pred cudzími ľuďmi," okomentovala odborníčka.

Následkom toho potom podľa Kurilovskej vznikajú situácie, že obeť sa vopred bojí vôbec oznámiť, čo sa jej stalo. Dôvodom môže byť strach z ďalších útokov, prípadne obavy z trestného konania.

"Chápem, že je to vnímané ako veľká nespravodlivosť v porovnaní s inými trestami za niektoré trestné činy," dodala Kurilovská s tým, že za niektoré trestné činy, ako napríklad za krádež, môže byť za určitých okolností väčšia trestná sadzba ako za znásilnenie, ktoré verejnosť vníma logicky omnoho citlivejšie.

Rozhodujúce sú pred súdom aj celkové okolnosti. Zavážiť môže napríklad priznanie obžalovaného, oľutovanie skutku, prípadne ak obžalovaný nejakým spôsobom pomáha objasniť celý skutok, čiže v rámci trestného konania spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. "Poľahčujúce okolnosti sa zohľadňujú pri trestných činoch a potom sudca rozhoduje v dolnej hranici trestnej sadzby. Sú určité možnosti, keď sudca môže ísť aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby," dodala Kurilovská.

Proti rozsudku v spomínanom prípade sa na hlavnom pojednávaní obžalovaný ani prokurátorka neodvolali. Odvolanie je prípustné do 15 dní od jeho oznámenia, nemôže ho však podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.