Hry

Môže počítačová hra ovplyvniť zdravý vývoj dieťaťa?

 

Či sa nám to páči alebo nie, socializáciu detí postupne preberá na svoje plecia elektronika v podobe médií akými sú televízia, rádio, internet, počítačové hry.

 

Človek je od prírody tvor hravý. Hra je sprievodným javom celej našej spoločnosti. Líši sa kultúrou, zvykmi, tradíciami. Jej podstata je však stále rovnaká. Dieťa sa pomocou hry pripravuje na svoje budúce pôsobenie (napodobňovanie), dospelému prináša relax, uvoľnenie, zábavu, pohodu. Preto je hra v každej svojej forme veľmi dôležitý nástroj socializácie jedinca. Hrou sa dieťa naučí omnoho viac ako mechanickým memorovaním. Počítačová hra poskytuje deťom vnemy takmer pre všetky zmysly. Má však počítačová hra okrem zábavy aj iný vplyv?

 

Psychologická obec sa v názore na televízne a počítačové násilie delí stále na dve časti. Jedna hovorí, že násilie v televízii a v počítačových hrách nemá vplyv na vývoj človeka a nemalo by sa obmedzovať, druhá skupina psychológov zase zastáva názor, že tento vplyv je veľmi silný a významný.

 

V mnohom nám môžu pomôcť výskumy, ktoré sa zaoberajú vplyvom televízneho násilia, a to nielen na detského diváka. Tieto prebiehajú už niekoľko rokov a nezvratne deklarujú nevhodnosť akčných a násilníckych scén vo filmoch, kde sa dôsledky častého sledovania takýchto filmov hlavne u detského diváka môžu prejaviť až o 10 a viac rokov. Toto zistenie je alarmujúce, lebo rozdiel medzi filmom a počítačovou hrou je značný. Pri filme sa dieťa stáva len pasívnym pozorovateľom deja, pričom pri počítačovej hre sa dieťa aktívne zapája do interaktívneho deja, tvorí a mení ho. Je vždy jej hlavným hrdinom.

 

Prieskum, ktorý som spracoval s názvom Počítačové hry ako rizikový faktor socializácie dieťaťa vo veku 10-15 rokov, mi poskytol informáciu, podľa ktorej až 40 % opýtaných respondentov (chlapcov) a takmer 28 % opýtaných dievčat hrá nevhodné počítačové hry. Ide hlavne o hry s agresívnym násilným nábojom, hry podporujúce nenávisť, rasizmus, intoleranciu, sexuálnu neviazanosť s obsahom proti ľudskosti či morálke.

 

Súčasťou tohto prieskumu bola aj snaha o zistenie hodnotového aspektu šiestich najhranejších počítačových hier, v ktorom z prosociálnych hodnôt, akými sú darovanie, útecha, pomoc, solidarita, odpustenie, trpezlivosť, ohľaduplnosť, asertivita a delenie si našla uplatnenie iba pomoc. Tá sa tu nechápe ako pomoc nezištná, ale skôr ako určitý spôsob kooperatívy medzi hráčmi, ktorí si navzájom pomáhajú pri zdolávaní prekážok alebo pri porážke nepriateľa. Je len samozrejmé, že v rámci vytvárania hodnotového systému je prosociálne správanie veľmi dôležité. Počítačové hry, ktoré sme analyzovali, v sebe neukrývajú takmer žiadne z prosociálnych hodnôt.

Niekto môže namietať, že napr. rozprávky, na ktorých sme boli my skôr narodení vychovávaní a ktoré výrazne ovplyvnili našu socializáciu, obsahujú tiež prvky násilia. Avšak všetci tí, ktorí porovnávajú počítačové hry alebo akčné filmy s rozprávkami, si neuvedomujú, že útočné formy správania sú v rozprávkach spracované práve v prosociálnom kontexte. V rozprávkach a klasických dielach dobrodružnej literatúry je násilná smrť alebo krutý trest formou odplaty za spáchané zlo alebo násilie na nevinných, je teda súčasťou katarzie príbehu, vedie dieťa k poznaniu, že zlo je potrestané a pomáha mu premôcť strach. Zlo a jeho potrestanie je v rozprávkach symbolom predstavujúcim spravodlivosť – vždy víťazí dobro nad zlom.

 

Jeden z psychoterapeutických smerov hovorí, že si každý z nás utvára svoj vlastný svet. Každý podľa vlastných skúseností, a keď sú deti a mládež hojne vystavovaní vplyvu násilia v televízii, hrách či drastickým rozprávkam, tak je tým ich svet nejako ovplyvnený, takzvane si „nastavujú kontext“. Začnú to chápať ako určitú normu. A ak sa naučia napríklad vo svojom virtuálnom svete, teda napríklad v počítačovom svete, uvoľňovať svoju agresiu tým, že budú strieľať po ostatných, určitým spôsobom sa to podpíše aj na ich bežnej norme správania. Rizikové pre dieťa je aj to, že keď v počítačovej hre niekoho rozstrieľa a potom si hru pustí znova, postava „vstane z mŕtvych“ a akoby sa nič nestalo.

 

Na základe štúdia odbornej literatúry a zovšeobecnenia vlastných skúseností treba uvažovať o nasledovných  negatívnych dôsledkoch pedagogicky neusmerneného hrania počítačových hier:

• ochudobňovanie reči a jej vulgarizácia (hlavne počítačové herne),
• neurotizmus,
• propagácia násilia,
• utváranie predsudkov,
• dočasná (úplná) strata záujmu o okolitý svet,
• dočasná (úplná) strata kontaktu s okolitým svetom,
• oslabenie vôľových schopností,
• oslabenie schopnosti empatie,
• rozvoj komplexu moci,
• strata objektívneho posudzovania reality,
• strata prosociálnosti. 

Môže sa hranie počítačovej hry skončiť závislosťou?

 

Pri analýze počítačovej hry a jej využívaní v detskom veku je potrebné zobrať do úvahy aj riziko vzniku patologického hráčstva. Vedie k tomu poznanie vekových zvláštností detí pubescentného veku, prirodzená potreba hier v detskom veku, lákavosť hier a ich rafinované psychologické spracovanie, nedostatočné legislatívne a organizačné zabezpečenie ochrany detí v tejto oblasti. Ak sa tieto objektívne dané okolnosti spoja so zanedbávajúcou výchovou, nedostatkom úprimných vzťahov v rodine či nedostatkom času, ochoty alebo schopností výchovne sa zaoberať dieťaťom, vzniká riziko ohrozenia dieťaťa, ktoré v prvom štádiu môžeme nazvať ako zanietenosť pre hru. Dieťa sa tak pre emocionálnu a sociálnu izoláciu môže vzdialiť od plnenia prirodzených vývinových, socializačných úloh a rozvíjania morálnych a vôľových vlastností.

 

Počítačové hry pôsobia na nezrelú detskú psychiku oveľa viac ako na zrelú psychiku dospelého človeka. Detská psychika je viac zraniteľná a podlieha oveľa rýchlejšie rozvoju všetkých druhov závislostí.

Počítačová hra spĺňa všetkých šesť znakov závislostí, akými sú silná túžba alebo pocit popudu, ťažkosti so sebaovládaním, odvykací stav, rast tolerancie, postupné zanedbávanie iných potešení alebo záujmov a pokračovanie aj napriek jasnému dôkazu škodlivých následkov. Z vlastnej skúsenosti môžem tvrdiť, že pri počítačových hrách je len veľmi ťažké zistiť presný moment prechodu od „normálneho“ hrania cez zanietenosť hraním až po vznikajúcu „závislosť“ od hry. Z detstva si v podstate nespomínam na žiadnu klasickú hru, ktorá by ma natoľko zaujala, aby som nevenoval pozornosť iným činnostiam. Ten ohromný pocit akejsi sebarealizácie a sebauspokojenia, na ktorom treba v reálnom živote tvrdo pracovať, sa dá v počítačovej hre dosiahnuť za niekoľko minút. V každom prípade čas, ktorý dieťa venuje hraniu, treba obmedziť a určiť si jasné pravidlá. So zvyšovaním „časovej dávky“ sa zvyšuje aj potenciálna závislosť. Zaujímavý je fakt, že nelátkové závislosti, akými sú gamblovanie, závislosť od internetu, závislosť od esemesiek, ale aj počítačových hier, sú z hľadiska vzdelania alebo intelektových schopností postihnutých ľudí posunuté k tým vyšším hodnotám. Intelekt týchto ľudí je nadpriemerný, nejde o hlúposť, ale o túžbu navodiť si určitý stav. Postihnutý vlastne s hracím automatom alebo počítačovou hrou zvádza boj. On ho potrebuje poraziť, je tam určitá adrenalínová, kompetetívna, súťaživá zložka.

 

Ako sa brániť negatívnym výchovným a sociálnym vplyvom počítačovej hry

 

Pre zaistenie ochrany detí mladších ako 18 rokov vyvinula organizácia Interactive Software Federation of Europe (Európska interaktívna softvérová federácia – ISFE), čo je obchodné zoskupenie, ku ktorému patrí väčšina firiem zaoberajúcich sa hrami, jednotný vekový klasifikačný systém, aplikovateľný v celej Európe, s názvom PEGI. Slúži na to, aby sa deti nestretli s hrami, ktoré nie sú pre ich vekovú kategóriu vhodné.

PEGI zlučuje dva rozdielne a predsa navzájom sa doplňujúce komponenty: po prvé je to veková klasifikácia 3+, 4+, 7+, 6+, 12+, 16+, 18+, po druhé jeden alebo viac popisovačov hry. Tieto ikony, zobrazené na zadnej strane balenia, naznačujú obsah predmetnej hry. V závislosti od typu hry môže byť zobrazených až sedem takýchto popisovačov. Rizikovosť daného obsahu hry je zosúladená s vekovou klasifikáciou hry. Kombinácia vekovej klasifikácie a popisovačov hry umožní rodičom a iným osobám kupujúcim hry pre deti, aby sa uistili, že sa vybraná hra hodí pre vek budúceho hráča.

V rámci systému PEGI existujú dva typy piktogramov pre označovanie hier podľa:

• obsahov
• vekovej kategórie 

Systém PEGI je však dobrovoľný a pokiaľ krajina nemá vhodnú legislatívu, ktorá by riešila ochranu detí pred nevhodným obsahom počítačových hier, javí sa tento systém ako nedokonalý, resp. len informatívny, postavený čisto na dobrovoľnosti a ochote vydavateľa a tiež predajcu informovať kupujúceho o obsahu hry. Viac na (www.pegi.info)

 

Slovenská legislatíva sa tejto problematike venuje vo vyhláške Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z. s účinnosťou  od 1. januára 2008.

Zelené piktogramy označujú vhodnosť a červené naopak nevhodnosť obsahu. Okrem krúžkov s číslom vekovej hranice - 7, 12, 15 a 18 rokov, sem patrí aj tvár zeleného macka - znak vhodnosti pre deti do 12 rokov a zelené "u" - označujúce prístupnosť pre všetkých maloletých. Výnimku tvoria zvukové nosiče, ktoré budú informovať len o nevhodnom obsahu pre deti a mládež. Označenie o nevhodnosti dostanú napríklad nahrávky, ktoré obsahujú vulgárne slová, či texty zľahčujúce závislosť, násilie či neznášanlivosť.

 

Audiovizuálne diela, multimediálne diela a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú:

• zobrazenie násilia, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo násilnej smrti človeka, obzvlášť bez pocitov ľútosti, zobrazenie fyzicky týraných osôb alebo psychicky týraných osôb, zobrazenie prejavov skupín s patologickými normami správania, prezentáciu nebezpečných situácií alebo zámerne vytváraného rizika ako atraktívnej formy zábavy,
• slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá,
• zobrazenie prejavov neznášanlivosti alebo nenávisti, xenofóbie, rasizmu, náboženskej diskriminácie a  neznášanlivosti, násilia voči etnickým alebo iným menšinám, zobrazenie šikanovania,
• zobrazenie alebo prezentovanie závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť formou zábavy, zobrazenie používania zbrane ako útočného prostriedku alebo promiskuitného sexuálneho správania formou zábavy,
• zobrazenie erotických pomôcok alebo erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém,
• sexuálne scény alebo sexuálne správanie, ktoré sú prezentované ako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, alebo
• zobrazenie zámerne vyvolávajúce pocity strachu alebo úzkosti v žánri horor.

Audiovizuálne diela, multimediálne diela a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú:

• zobrazenie fyzickej agresivity a s ňou súvisiace násilné akty končiace sa smrťou alebo vážnymi  následkami, detaily následkov násilných činov,
• b) týranie zvierat,
• c) sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie,
• zobrazenie alebo prezentovanie formy závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska závislosť alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku, v ktorom sa formou spracovania niektorá forma závislosti alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku schvaľuje, zľahčuje alebo sa vyzdvihuje do popredia, alebo
• zobrazenie správania s vysokým rizikom ublíženia na zdraví, pričom toto riziko sa prezentuje ako atraktívne alebo zábavné a správanie je prezentované bez upozornenia na nebezpečenstvo a možné následky tohto správania.

Audiovizuálne diela, multimediálne diela a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa

klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak obsahujú:

• zobrazenie spôsobujúce pocity strachu a depresie,
• zobrazenie vytvárajúce predstavu málo bezpečného a neistého prostredia alebo zobrazujúce  bezmocnosť dospelých voči vonkajšiemu svetu a silám, ktoré ohrozujú rodinné prostredie, alebo zobrazenie iným spôsobom nevhodné vo vzťahu k emočnej a sociálnej zrelosti maloletých, ak prezentujú ohrozenie rodiny alebo rodičovských vzťahov a vzhľadom na vek maloletých je predpoklad neadekvátnej interpretácie zobrazeného obsahu,
• zobrazenie reálneho násilia, najmä zobrazenie následkov na obetiach násilných trestných činov vrátane zobrazenia následkov na obetiach v dôsledku živelných pohrôm, dopravných alebo leteckých nešťastí, najmä obrazy zranení, krvi, telesných znetvorení a utrpenia,
• zobrazenie negatívnych skúseností detí a následkov násilia alebo nešťastia na deťoch, zobrazenie ranených alebo umierajúcich detí a detí ako obetí alebo ako svedkov kriminálnych činov, ktoré by ako zrkadlový obraz mohli vyvolať u detí efekt obete reálneho sveta,
• zobrazenie náhlych a neočakávaných zmien živých bytostí, zobrazenie neprirodzenej premeny organizmov alebo zobrazenie paranormálnych alebo iných mimovnemových javov v kontexte sci-fi,
• zobrazenie nahoty, ktoré nie je bežné v rodinnom prostredí a na verejnosti a ktoré by mohlo vyprovokovať záujem o sexuálne vzťahy a predčasné prebudenie sexuálnych pudov maloletých detí, alebo
• zobrazenie konania v situáciách, v ktorých je možnosť ublíženia na zdraví nedostatočne zreteľná, zobrazenie rizikových športových disciplín alebo fantazijných predstáv o nadľudských hrdinských  výkonoch človeka mimo reálneho sveta, ktorých neadekvátna interpretácia vzhľadom na vek môže vyvolať u maloletých efekt napodobňovania.

Audiovizuálne diela, multimediálne diela a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa

klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, ak obsahujú:

• agresívne útočiace zvieratá vyvolávajúce strach, napríklad agresívne útočiaci netopier, had alebo pavúk,
• zobrazenie prostredia v tmavých a pochmúrnych farbách alebo scény s príliš hlučnou hudbou alebo náhlymi zvukovými zmenami,
• vynútené násilie voči bezmocným, najmä voči deťom alebo zvieratám, alebo
• zobrazenie ohrozenia rodičovských vzťahov alebo rodiny.

Ale zákon nie je všetko. Ústrednú úlohu tu hrá stále rodina. Hru si totiž môže každé šikovnejšie dieťa stiahnuť z internetu alebo nahrať od kamaráta. Preto tu má práve výchovný vplyv rodiny nezastupiteľné miesto. Je vhodné, aby rodič neumiestňoval počítač do detskej izby alebo na miesto, kde nie je možná kontrola dieťaťa.

 

Tiež je vhodné vedieť, násilnícku počítačovú hru dieťaťu zakázať. Dieťa sa možno pôjde hrať ku kamarátovi, ale už bude mať vedomie o určitých hodnotách, ktoré sú vlastné jeho rodičom. Aj keď poruší rodičovský zákaz, vedomie, že takúto hru rodičia odmietajú, je krajne dôležité pre jeho výchovu a vzdelanie.

 

V neposlednom rade je dôležité, aby sa rodič nesnažil vyhnúť svojim povinnostiam voči dieťaťu práve kúpou počítača alebo počítačovej hry, po ktorej dieťa túži, len aby bol „pokoj“. Tým rodina stráca svoju primárnu úlohu. „Ak sa dieťa pýta matke na ruky a ona mu namiesto toho dá čokoládu, v jeho mozgu sa vytvorí spojenie na celý život, že čokoláda je náhrada za telesný a citový kontakt s blízkym človekom, za lásku.“

 

Prepadnutie počítačovej hre má na svedomí vlastne súhrn istých nedostatkov či zlyhaní, a to tak na úrovni rodiny, ako aj v osobnom živote. Je to istá neschopnosť rodiny ponúknuť dieťaťu alternatívu za počítač a počítačovú hru.

 

Počítačové hry sú všade okolo nás. To nie je len osobný počítač. Sú to hracie konzoly (Gameboy, GameBoy Advance, GameBoy Color, GameCube, GameGear, Handheld, Mega Drive, NDS, N-GAGE, Nintendo, Nintendo 64, Playstation1, 2, 3, PSP, PSOne, Sega Dreamcast, Xbox, Xbox360), ale aj mobilné telefóny. Hrajú sa mladí aj starí, cestou do práce, doma, na dovolenke, v škole...

 

Ale počítačové hry, samozrejme, nie sú len o bezduchom virtuálnom krviprelievaní. Na pultoch predajcov sa objavujú aj hry, ktoré naozaj rozširujú rozhľad, upevňujú logické myslenie, cvičia postreh, zlepšujú priestorovú orientáciu, modelujú situácie , do ktorých by sa dieťa nemohlo v reálnom živote dostať. Ide o rôzne ekonomické simulátory, kde hráč stavia vlastné mesto alebo zoologickú záhradu či lunapark, stará sa o „svojich“ obyvateľov, prípadne sa sám podieľa na chode rodiny. Tiež sa sem radia rôzne logické hry či typické detské „plošinovky“ (skákačky, behačky...).

 

Nadmerné trávenie voľného času pri počítačovej hre ostáva však aj tu pálčivým problémom. Dieťaťu do života dá isto viac svedomitá príprava do školy ako dlhé vysedávanie pred monitorom. Je to podobné, ako keby dieťaťa hralo 3 hodiny denne napr. sedmové karty, ktorých hra tiež rozvíja logické myslenie... Asi by ho to však ďaleko neposunulo.

 

Na to, aby sme zistili, ako hra vplýva na hráča a aký má výchovný vplyv, si ju treba hlavne zahrať. Pozerať sa nestačí. Výrobcovia počítačových hier, počítačov a virtuálnej zábavy sa čoraz viac snažia zdokonaliť hry tak, aby poskytli čo najlepšiu ilúziu. Ilúziu, ktorá sa dnes ponúka na každom kroku a ktorú ľudia tak veľmi potrebujú pre život. Svedčia o tom takmer všetky tuctové relácie tak na štátnych, ako aj komerčných televíznych kanáloch. Za čias starovekého Ríma ľudia potrebovali pre život „chlieb a hry“. Dovolím si tento výrok upraviť na dnešnú realitu. Ľudia totiž potrebujú pre životu „chlieb a ilúzie...“ A tie počítačové sú čoraz dokonalejšie.

 

 

Prevencia

 

• Vyberajte len hry, ktoré sú označené popisovačmi a zodpovedajú vekovo a obsahovo deťom. Najmenšie deti by nemali hrávať hry, v ktorých sa strieľa na živé tvory.
• Oboznámte deti o škodlivosti hrania násilníckych alebo inak nevhodných počítačových hier.
• Majte prehľad o nainštalovaných hrách.
• Ak si chce vaše dieťa kúpiť hru, tak iba vo vašom sprievode, prípadne v sprievode inej zodpovednej dospelej osoby.
• Otvorene zakážte hranie nevhodných počítačových hier (v dieťati sa vytvorí vedomie o určitých hodnotách, ktoré sú vlastne jeho rodičom).

• Váš domáci počítač (alebo hraciu konzolu) postavte do obývacej izby alebo na iné spoločné prístupové miesto v byte. Najlepšie tak, aby rodič mal vždy výhľad na monitor. Nedávajte počítač do detských izieb. Majte dobrý prehľad o všetkých ďalších počítačoch, ktoré sú deťom prístupné.
• Stanovte medzi deťmi a rodičmi jasné pravidlá pre používanie internetu. Urobte si rozvrh na dni a presný čas, kedy má dieťa povolenie stráviť čas na internete, najlepšie v čase vašej prítomnosti. Podpísanú zmluvu vystavte niekde pri monitore počítača. Nezabudnite, ak si s vaším dieťaťom vytvoríte pravidlá o používaní internetu, stanovte si práva a povinnosti pre obe strany. Pravidla, by sa mali pravidelne aktualizovať. Vzor takejto „rodinnej zmluvy“ nájdete na stránkach Zodpovedne.sk

• Vytvorte medzi dieťaťom a rodičom vzťah vzájomnej dôvery. Majte prehľad o prezývkach (nickname) vašich detí, ktoré používajú na internete. Buďte opatrný, nebuďte dotieravý pri kontrole dieťaťa, vzájomná dôvera je veľmi dôležitá. Prílišná kontrola by mohla dieťa dohnať ku skrývaniu a zatajovaniu činností. Netrestajte dieťa za to, čo nie je jeho chyba, môže vám prestať dôverovať a mať strach a neistotu pri zdôverovaní sa s nejakým problémom. Je potrebné sa s deťmi veľa rozprávať, upozorniť ich na rôzne nebezpečenstvá, zaujímať sa a vedieť kde a ako trávia voľný čas, s kým telefonujú, emailujú, četujú, s kým sa stretávajú. Menšie deti si vyžadujú pravidelnú kontrolu. Ponúknite deťom adekvátne, zmysluplné a zaujímavé mimoškolské aktivity. Všímajte si viac svoje okolie. Nebuďte ľahostajní ani k cudzím deťom.
• Vytvorte svojpomocné rodičovské spolky či združenia (aj elektronických) za účelom odovzdávania si potrebných informácii, skúsenosti...