Túto otázku si dnes zrejme kladie každý rodič. Fakty sú desivé. Štatistiky ukazujú, že kyberšikanu riešia takmer na každej škole. Navyše, predísť kyberšikanovaniu ju naozaj ťažké. Čo teda môžeme urobiť?
Rodič sa o šikanovaní svojho dieťaťa častokrát dozvie, až keď je situácia naozaj zlá a vyhrotená, keďže deti sa s týmto problémom zdôveria len málokedy. Môžeme ich, ale naučiť pár zásad, ako si s týmto problémom poradiť.
Zverejňovanie osobných údajov, fotografií a videí
Akékoľvek osobné informácie (rasová alebo národnostná príslušnosť, zdravotný stav, ekonomická situácia rodiny, intímny život, prístupové heslá ku kontám a profilom, telefónne číslo), fotografie alebo videá môže ktokoľvek zneužiť na kontaktovanie, zosmiešnenie obete, vyhrážanie sa alebo vydieranie. Deti by mali vedieť, že tak, ako v bežnom živote neprezradia o sebe čokoľvek hocikomu, to isté by malo platiť aj na internete. Ak používajú sociálne siete, mali by mať nastavený prístup k osobným údajom iba pre priateľov a vedieť, ako si zvoliť dobré heslo či bezpečne uchovať dokumenty na internete. Takisto by mali pamätať na to, že čo raz zverejnia, už nikdy z internetu nezmizne.
Okamžitá reakcia
Kyberšikanovanie je potrebné riešiť okamžite. Čím dlhšie situáciu nechame tak, tým sa môže zhoršovať a jej následky môžu byť závažnejšie. Deti by mali dať agresorovi dôrazne najavo, že im jeho správanie prekáža a chcú, aby s ním prestal, inak podniknú ďalšie kroky. Ďalej by s ním však nemali komunikovať, či pokúšať sa mu niečo vysvetliť ani ho presviedčať. Práve reakcia obete je to, čo agresor očakáva. Účinnejšie je nepristúpiť na jeho hru, aby sa v nej ešte viac nezamotali.
Uschovávanie dôkazov a odstraňovanie stránok
Aj keď si agresori myslia, že na internete zostávajú anonymní, nie je to celkom tak. Pri akejkoľvek činnosti vo virtuálnom priestore zostávajú stopy, ktoré môžu poslúžiť buď na identifikáciu páchateľa, alebo ako dôkaz o čine. Deti by si mali uchovať akýkoľvek dôkazový materiál (emaily, SMS, MMS, históriu četu, www stránky). Správy nemusia čítať ani na ne reagovať, ale môžu ich použiť v prípade dokazovania. Aj keď násilníci zmenia emailové adresy a svoju identitu, prostredníctvom uložených emailov sa bude dať identifikovať, či ide o tú istú osobu. Po uchovaní dôkazov môžete požiadať o odstránenie ubližujúceho obsahu prostredníctvom služby Stopline.sk.
Na čo pri tom nezabudnúť?
EMAIL: Pri uchovaní emailu si treba uložiť alebo vytlačiť aj internetovú hlavičku správy, ktorá obsahuje dôležité informácie o odosielateľovi. Nachádza sa vo vlastnostiach, možnostiach každej správy.
SMS a MMS: Odfoťte si správy aj s číslom odosielateľa, dátumom a časom. Užitočný môže byť aj výpis prijatých správ alebo telefonátov.
SOCIÁLNE SIETE: Ak sa kyberšikanovanie deje na sociálnej sieti alebo ak páchateľ vytvoril o obeti posmešnú stránku alebo falošný profil, najlepšie je uložiť si ich v podobe fotografie pracovnej plochy (printscreen, screenshot).
Blokovanie a nahlasovanie
Aj na internete je možné vybrať si, s kým chce človek komunikovať a s kým nie. V emailovej alebo četovej komunikácii sa dá nastaviť blokovanie správ konkrétnej osoby. V četovej miestnosti alebo na sociálnych sieťach je možné nahlásiť obťažovanie správcovi stránky. Ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, mali by sa o tom dozvedieť učitelia v škole. O pomoc je možné požiadať aj školského psychológa, v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú pracovníci vyškolení na riešenie šikanovania, na linke Pomoc.sk (116 111) alebo priamo na polícii. Deti od štrnástich rokov sú už trestnoprávne zodpovedné a za vydieranie, ohováranie alebo vyhrážanie môžu byť stíhané.
Viac informácií, ako si poradiť s kyberšikanovaním nájdete na stránkach www.kyberšikanovanie.sk alebo www.zodpovedne.sk
- reklamná správa -
