BRATISLAVA - Hlásateľka Ada Straková patrí medzi legendy Československej televízie. Jej príjemný hlas, ktorý sme počúvali 16 rokov, nám znie v ušiach dodnes.
Brána televízneho sveta sa Ade Strakovej otvorila na konkurze v máji 1970, ktorý spomedzi 120 dievčat vyhrala. „Na post programovej hlásateľky som nastúpila mesiac po promócii v auguste 1970 a zotrvala som na ňom až do svojho nedobrovoľného odchodu v máji 1996. O rok neskôr som sa aj s rodinou presťahovala do Prahy, kde som 18 rokov pracovala mimo obrazovky, už aj autorsky, na rozmanitých a zaujímavých projektoch. Ale to je na samostatnú kapitolu,“ povedala exhlásateľka.
V televíznych začiatkoch jej najviac pomohol vtedajší šéfredaktor Dušan Gábor, ale aj kolegyňa a priateľka, s ktorou fungujú až dodnes, Norika Beňačková. „Vďaka mojej práci som spoznala mnoho vzácnych a múdrych ľudí, ktorých by som inak ťažko stretla. Obohatili môj život,“ pochvaľuje si roky strávené vo verejnoprávnej televízii.
Straková bola vždy až veľmi zodpovedná za každé vyrieknuté slovo pred kamerou. Práve preto nemá žiadnu spomienku na nejaký vážny prehrešok či kiks pred maerou. „Ale raz sa mi stala táto milá príhoda,“ predsalen si spomenula. „Bolo už po polnoci a ja som sa lúčila s divákmi prehľadom programov na druhý deň. Netušila som, že v hlásateľni nie som sama. Bola tam so mnou aj jedna veľká mucha-mäsiarka, ktorá mi po pár vetách sadla na líce a začala sa prechádzať. Nepomohla ani moja hlasnejšia a výraznejšia artikulácia. Chvíľu som to vydržala, ale nie dlho. Prehľad som ukončila programom okolo 12.00 a bolo vymaľované…“ smeje sa dnes na príhode, ktorá jej v danej chvíli zrejme neprišla príliš úsmevná.
