BRATISLAVA - Jojkárska herečka Kristína Kanátová pred nejakým časom priznala, že si prešla ťažkou depresiou. Teraz prezradila viac detailov.
Kristína Kanátová je známa napríklad z filmu o Jánovi Palachovi či z jojkárskeho seriálu Nemocnica. Pred pár mesiacmi priznala, že si prešla klinickou depresiou.
Teraz pre portál joj.sk prezradila ešte viac. „Boli to tri obdobia, ktorými som si prešla a to, že som si nimi prešla, teraz už vnímam ako skvelú skúsenosť. V tých obdobiach temna, ako sa to nazýva, to sú temné myšlienky a človek nemá energiu na nič, stráca svoju schopnosť tvoriť a celkovo sa tešiť zo života, tak vďaka tomu, že som zažila aj tieto moje sféry, tak som potom objavila aj tie moje pekné sféry, ktoré som predtým nevidela,” povedala Kristína.
O svojich ťažkých obdobiach sa rozhodla rozprávať preto, aby dodala odvahu ľuďom, ktorí si prechádzajú tým istým a majú pocit, že sa z toho nedá dostať. Tiež si uvedomuje, že s depresiou a duševnými chorobami sa spája veľa mylných názorov. „Mnohí ľudia to tiež spájajú s alkoholom alebo drogami, mnohé duševné problémy pripisujú bohémskemu spôsobu života, práve tým hercom a umelcom, že to sú tí, čo si tam chľastajú niekde. Ale je to najväčší omyl, pretože depresia sa týka rovnako tak umelcov, ako ľudí z iných profesií, väčšinou vrcholových manažérov alebo ľudí, čo si nedopriavajú oddych a čas a priestor sami na seba,” vysvetlila herečka.
Každý prežíva depresie trochu inak, no všeobecné signály sú podľa Kristíny také, že človek dlhodobo nevie dobre spávať alebo začne mať pocit, že už sa nespoznáva, necíti sa dobre vo svojej energii, niečo ho ťahá dolu a dlhodobo má negatívne myšlienky.
„U mňa konkrétne to nebolo, že negatívne myšlienky k svetu, že všetko je zlé, ale vo vzťahu k sebe. Konkrétne v mojom prípade to bolo deštrukčné k mojej práci, k môjmu výkonu, k môjmu vzhľadu, proste k všetkému môjmu. Človek sa proste tak zhadzuje, neustále,” povedala herečka. Ako dodala, každý má v sebe pozitívnu aj negatívnu časť a mali by byť v rovnováhe. „Keď si v depresii, tvoja silná časť je niekde úplne dole a tá negatívna časť ťa celú požerie. Keď tomu človek dlho neprikladá žiadnu váhu, tak sa to nebude zlepšovať nikdy, kým sa človek nezastaví a nezačne sa pýtať, či sa naozaj chce mať takto stále,” uviedla.
Jej pomohlo práve to, že o svojich depresívnych obdobiach začala hovoriť. „Tie prvé dve epizódy, keď som mala, nerozprávala som sa o tom s nikým, iba s blízkou rodinou a kamarátmi, ale tajila som to úplne pred svetom, že to je strašná hanba, moje tajomstvo. Vytvorila som si taký štít, že nebudem o tom hovoriť, toto je moje zdravie a týka sa to iba mňa. A ono sa mi to potom vždy vrátilo,” prezradila.
Napokon si uvedomila, že nie je slabosť ukázať, že má aj slabé miesta. „A v tom paradoxne je moja sila, že som ich prežila, tie ťažké obdobia a že som sa s tým naučila žiť. Keď som o tom začala hovoriť v komunite mojich kamarátov, že to nebol len ten najbližší okruh, tak som začala jednak dostávať veľkú podporu od všetkých a začali ľudia so mnou zdieľať svoje príbehy,” uviedla na záver. Vždy je dôležité vedieť, že v tom človek nie je sám a ani z rôznych duševných stavov by sa nemal robiť strašiak alebo tabu.
