NEW YORK - Wau, tak toto sa hocikomu nepodarí! Rebecca Justh je slovenská módna návrhárka, hoci ona sama preferuje slovo dizajnérka. Tvorenie skvostných kúskov nepovažuje za svoju obživu, vníma to skôr ako hobby. Prednedávnom sa jej podarilo niečo, čo by si s ňou okamžite vymenila väčšina kolegov z oblasti módneho priemyslu. Šancu predviesť svoje modely dostala rovno na prestížnom newyorskom Fashion weeku, kde už po druhýkrát reprezentovala našu krajinu. V rozhovore nám talentovaná Slovenka porozprávala, ako sa jej na exkluzívnu udalosť podarilo dostať a prezradila aj pikošky zo zákulisia veľkolepej módnej prehliadky!
Rebecca, nedávno si sa vrátila z Ameriky, kde si mala možnosť ukázať sa na newyorskom Fashion weeku. Prezraď nám, ako sa ti ako jedinej Slovenke podarilo dostať na takúto prestížnu udalosť.
Pred rokom som navrhla a sama vytvorila spoločenské šaty so svetovou originálnou novinkou – sklenenými korzetmi pod názvom „Zlatá kolekcia“, ktorú mi umožnila pani Mária Reháková prezentovať na Bratislavských módnych dňoch 2017. Pani Ľubica Surkošová, členka nadácie +421 Foundation mi následne ponúkla túto kolekciu prezentovať počas dní módy v New Yorku, kde organizovali Slovenský večer v rámci Couture Fashion week. Ponuku som prijala a americké publikum moju tvorbu prijalo s nadšením a ováciami. Poskytovala som rozhovory do NY médií, získavala som rôzne kontakty a ponuky na spoluprácu. Keďže mám aj iné záľuby, pridúc domov, nevenovala som týmto ponukám pozornosť. Nuž a o pár mesiacov som obdržala od americkej agentúry Art Hearts Fashion list, v ktorom ma pozývajú predviesť na septembrových NYFW novú kolekciu, o ktorej predpokladajú, že bude opäť krásna, originálna a kreatívna. Rozhodnutie prijať túto ponuku prichádzalo pre mňa do úvahy len za predpokladu, že sa mi podarí vymyslieť opäť niečo svetové, či výnimočné, a samozrejme finančné prostriedky.
Množstvo Slovákov ťa považuje za kontroverznú, kdežto v zahraničí tvoje modely žnú jeden úspech za druhým, čím to je?
Prepáč, neviem, čo sa myslí pod pojmom kontroverzný. Som len človek, ktorý rád dizajnuje z látok rôzne druhy odevov. Veľmi rada kombinujem, ale vždy sa snažím, aby to, čo vytvorím, bolo nositeľné a vkusné. Samozrejme, že nie každý môj model je pre každého. Ale ja ani také robiť nechcem. Dávam alternatívy, možnosti, ale hlavne, aby každý bol originál a nie dav tých istých. To sme tu už mali za socializmu. Také už nie! Aj v tých časoch som sa chcela odlišovať od ostatných oblečením. Vždy slušne, kvalitne, farebne a originálne. To je aj moje krédo. A ver, oplatí sa, lebo idúc po ulici, každý ťa zaregistruje. Nuž a kto chce byť šedou myškou, ktorá nechce, aby bola viditeľná, tá nech sa oblieka do šedej a čiernej farby jednoduchého strihu. Ale možno to bude mať jednoduchšie zostať doma. A napokon tá slovenská kritika. Množstvo ľudí nikam necestuje, nevedia, čo sa vo svete nosí, ako to funguje v iných krajinách a napriek tomu majú odvahu vyjadrovať svoje subjektívne názory s odhodlaním deklarovať ich za všeobecné normy. Podľa môjho názoru je tento spôsob správania sa nesprávny. Som presvedčená, že akúkoľvek kreatívnu tvorbu človeka je potrebné podporovať, dávať jej priestor, aby nás táto obohacovala a dávala nám ostatným možnosť výberu a nie hatiť tieto pokusy. Ako socializmus. Bŕŕŕŕ. A zahraničie, ako aj ľudia v New Yorku, sa správajú svetovo, prijímajú návrhy a novinky, a preto sú vývojovo tam, kde sú.
Podarilo sa ti stretnúť aj s niekoľkými známymi osobnosťami, podporiť ťa dokonca prišla aj Jarmila Hargašová. Na koho budeš najradšej spomínať?
V New Yorku ste osoba z Európy dosť neznalá miestnych osobností. Pretože obchod a vôbec biznis v módnom priemysle nie je len o filmových či hudobných hviezdach, ktoré pozná každý. Je tu množstvo osobností, ktoré vám môžu pomôcť posunúť vás ďalej, či k významnej osobnosti, či k módnemu tvorcovi, pre ktorého môžete následne niečo vytvoriť. Áno, bolo mi cťou pozvať na moju módnu prehliadku našu generálnu konzulku v NY Ladislavu Begec a ona zobrala so sebou aj Jarku Hargašovú. Ale tiež som nesmierne šťastná z prítomnosti ambasádora obchodného domu Tiffany v NY pána Tony Vaughna a jeho manželky, ktorý by chcel so mnou perspektívne spolupracovať. Taktiež ma zoznámili v Amerike so známou a vplyvnou osobnosťou Franklinom Myrtle, ktorý v šoubiznise robí už dlhší čas. Bol aj šéfom castingu v American Idol. Na prehliadke bolo prítomných ešte viacero zaujímavých ľudí, ale o tom budú naše nasledujúce rokovania s agentúrou. Rada spomínam na všetkých, ale aj na mojich najbližších, celý môj slovenský štáb, ktorý mi veľmi pomohol.
Ako funguje výber modeliek?
Je to stále ten istý proces. Agentúra vám poskytne desiatky krásnych dievčat, samozrejme rôznych národností, čo je pre dizajnéra veľkou výhodou, a vy si už len vyberáte. Pri výbere musím brať do úvahy dievča ako celok. To znamená črty tváre, dĺžka a farba vlasov a samozrejme typ postavy. Výšku nemusíte riešiť, väčšinou majú všetky okolo 180 cm. Občas sa cítim nepríjemne, lebo pri výbere mi musia pózovať a je to pre mňa také... Ale nedá sa nič robiť, modelka vám môže vaše úsilie, váš model zlým, či nesprávnym predvedením pokaziť. Dojem je podstatný a diváci nič iné neriešia.
Majú nejaké maniere?
Modelky sú ľudské bytosti a samozrejme predvádzať je práca ako každá iná, preto sa vyskytnú aj prejavy ich osobných záujmov. Napríklad sa mi stalo, že modelka Afroameričanka mala síce prekrásne upravené vlasy, ale absolútne nevyhovujúce pre môj klobúk. Svoj nesúhlas neprejavila priamo predo mnou, len sa tíško posťažovala svojmu kamarátovi, ktorý tiež predvádzal. Ale je už na dizajnérovi, či na prípravnom štábe, aby to takticky, ak danú modelku chcete, zvládli. Tak som ju posunula hair stylistovi a ten jej dokázal, že aj s vypnutými vlasmi bude vyzerať úžasne. A tak aj bolo. Presne ako bežne pri práci s ľuďmi.
Počas jednej z prehliadok na NYFW si spôsobila hotovú ováciu, keď si za ruku vzala modelku, čo sa stalo?
Možno by si chcela pootvoriť Pandorinu skrinku, čo je veľmi rizikové, preto len stručne. Áno, ovácie som zažila. Tou modelkou bola krásna Afroameričanka a publikum moju prirodzenú reakciu ocenilo veľkým potleskom a ováciami. Predsa len nevymizli spomienky na neľudské zaobchádzanie s inými rasami na tomto kontinente. A prirodzene úctivé správanie bez predsudkov vie oceniť každý slušný človek, či už ako účastník publika na módnej šou.
Verím, že príprava je zrejme poriadne finančne náročná... Vieš nám to aspoň trošku priblížiť?
Príprava kolekcie je vždy podmienená množstvom finančných prostriedkov. Mám predstavy o novej kolekcii. Nemusia mať hranice, ale peniaze sú vždy dôležitým limitom. Používam veľmi kvalitné látky, hodváb, v tomto prípade aj francúzsky brokát, zlato a platinu na kabelkách zo skla a to všetko si vyžaduje veľa peňazí. A táto kolekcia ešte viac. Je to minimálne 5-ciferné číslo, ktorého prvá číslica je dosť vzdialená od jednotky. Mám nesmierne šťastie, že je pri mne vynikajúci priateľ, ktorý podporuje môj talent a tvorbu. Za to som mu veľmi povďačná.
Funguje v zákulisí konkurencia rovnako ako na Slovensku alebo si dizajnéri a modelky vzájomne doprajú?
Neviem, ale ja si myslím, že medzi dizajnérmi neexistuje akási priama konkurencia. Skôr snaha, vytvoriť niečo nové, čo tu ešte nebolo. Často vidím, že niektorí svetoví módni tvorcovia akoby otočili imaginárnu truhlicu histórie módy ľudstva a pretvoria ju do novej podoby. Obdiv dizajnérov k tvorbe iného je tu vždy. Som šťastná, ak niekto príde s niečím nezvyčajným, originálnym. A modelky? Každá chce vyzerať výborne, aby si ju návrhár vybral na predvádzanie modelov, pretože tým sa z nej stáva viac prezentujúca sa modelka a jej honorár stúpa.
Ktorý zážitok z NYFW bol pre teba najsilnejší?
V New Yorku sa už za tie roky, čo tam chodím, cítim ako doma a počas týždňa módy, aj keď som predvádzala len po druhý krát, tiež. Už som prestala rozlišovať, na akom móle sa predvádzajú moje modely, skôr ide o ocenenie mojej kolekcie odevov, mojej práce prítomnými divákmi napríklad potleskom, hoc niekedy aj tichom, lebo stačí pozrieť do hľadiska a vidíš, že ľudia nespustia z rúk mobily a intenzívne si točia všetky detaily z modelov. Napokon príde záverečné defilé, kedy vychádzam na mólo aj ja a počujem potlesk, ovácie, či výkriky prítomných, ktorí mi chcú takýmto spôsobom vyjadriť obdiv a uznanie. Vtedy zabúdam, ako ma boleli oči, či ako som musela občas prerušiť šitie cvičením, aby ma nebolel chrbát. Všetky modely, všetky kabelky a všetky klobúčiky som ušila sama, bez akejkoľvek pomoci. Len sklo na kabelkách mi „upiekol“ Karol z dielne Achilleas Sdoukosa. Vytváranie, nachádzanie nových dizajnov či prvkov a následné šitie je mojím koníčkom, mojou veľkou vášňou. Najsilnejší zážitok je pre mňa moment, keď sa moja tvorba páči, ľudia sa usmievajú, tlieskajú a vidím na ich tvárach uznanie, spokojnosť a šťastie.
Na móle predvádzala aj malá vnučka tvojej kamarátky Gabiky Mayerovej. Ako to zvládala?
Malú Miu som zobrala do NY a „postavila“ na svetové mólo počas NYFW preto, že to bolo jej želanie. Samozrejme, že mala trému, držala som ju za ruku pred výstupom a dodávala som jej psychickú podporu, ale v konečnom dôsledku vyšla pred ľudí sama a predviedla môj model presne s takou gracióznosťou, akú som mala predstavu. Je rodenou modelkou a tou sa chce stať. Má aj iné, neuveriteľné nadanie, ale o tom sa možno ešte dozviete. Práve na ňom pracujeme s jej mamičkou Katkou a babičkou Gabikou. Opäť by to bola svetová novinka. A novinky, prekvapenia a tvorba niečoho, čo tu ešte nebolo, je mojím cieľom a potešením.
Ak by si mala opísať najväčší rozdiel medzi módou na Slovensku a v Amerike, čo by to bolo?
Jednou vetou: V Amerike sa množstvo ľudí snaží poukázať na svoju originalitu. Snažia sa vytvoriť si svoj vlastný outfit, doslova nainštalovať si oblečenie a doplnky tak, aby pôsobili originálne, aby si ich ľudia okamžite všimli. U nás na Slovensku okrem toho, že množstvo ľudí sa oblieka do čiernej a šedej, akoby sa báli vynikať. A keď aj, tak len veľmi nepatrne. Boja sa, čo na to povedia ostatní, boja sa kritiky, lebo vedia, že oni tiež len negatívne kritizujú. U nás na Slovensku nevieme chváliť, len kritizujeme. Nepovzbudzujeme. V Amerike, ak sa niekomu niečo na vás páči, okamžite pochvália, alebo vám tlieskajú. Ak sa im nepáči, nehovoria nič. Rešpektujú, že ste osobnosť, čo každý človek je. Je tu aj druhá alternatíva pre Slovákov, a to, že často len pasívne preberú, čo mal niekto na sebe, teda sa opakujú. Prevezmú len nepatrnú časť z toho, čo sa vo „veľkom svete“ nosí a to si oblečú. Zabúdajú na fakt, že každý človek je výnimočný a má právo prezentovať svoju tvorbu, svoje schopnosti napríklad aj prostredníctvom oblečenia. Svet je duálny a preto jednému sa páči a vyhovuje a druhému nie. Ale preto nemusím zatracovať či kategoricky odmietať. Nikto nemá patent na objektivitu, každý názor v tomto smere je subjektívny.
