ŠAĽA - A majú to za sebou! Len prednedávnom Adela (37) a Viktor Vincezovci (27) prekvapili fanúšikov mimoriadnou novinkou. Manželia sa rozhodli na chvíľu moderátorskú stoličku vymeniť za divadelné javisko a svojim obdivovateľom predviedli výnimočné predstavenie plné láskavého humoru, kurióznych situácií a nečakaných zvratov. Ako blondínka zvládla svoju hereckú premiéru, koľko im trvali prípravy či ako sa popasovali s menšími trapasmi, sa dozviete v našom rozhovore.
Aké ste mali pocity pred prvým predstavením? Nebáli ste sa neúspechu?
Adela: Vzhľadom na to, že herectvo nie je našou profesiou, tak sme kategórie úspech a neúspech vôbec nebrali do úvahy.
Viktor: Je to naša manželská voľnočasová aktivita, ktorou chceme zabaviť ľudí. Ak sa to podarí, budeme sa tešiť, ak nie, nič sa nedeje. Už navždy budeme mať skvelú skúsenosť, ktorá stála za to.
Adela, ty si sa v polohe herečky divákom veľmi páčila. Neuvažuješ, že by si sa herectvu začala venovať aktívnejšie?
Adela: Vôbec nie. Myslím si, že objektívne nemám na to, aby som sa tomu venovala na úrovni ako profesionálni herci. Ale ako zážitok je to paráda.
Ako vznikala myšlienka, že urobíte spoločné predstavenie a prečo ste sa rozhodli práve pre hru Odchody vlakov?
Viktor: Prišiel s tým koncom minulého roka môj otec, dlhoročný režisér neprofesionálneho divadla. Nám sa nápad hrať komédiu, v ktorej budeme účinkovať len my dvaja, zapáčil a ani sme nevedeli ako, zrazu bola premiéra.
Bolo potrebné Adelu presviedčať alebo do toho išla spontánne a bez zaváhania?
Adela: Ja do ničoho nejdem bez váhania. Ešte aj počas skúšok som váhala. Ale už viem, že keby som sa riadila len váhaním, tak sa nikdy do ničoho nepustím. A tak som sa na to dala, napriek obavám.
Viktor: Začali sme skúšať s takým plánom, že uvidíme, ako a či vôbec nám to pôjde.
Aké sú reakcie na hru Odchody vlakov? Dostali sa k vám nejaké ohlasy?
Adela: Myslím, že každý to vnímal pozitívne ako sympatický počin nás dvoch. V drvivej väčšine sme dostali pozitívne reakcie, občas si niektorí chvíľu nevedeli zvyknúť na nás v hereckých polohách.
Viktor: Ale to podľa mňa po chvíli opadlo. Zatiaľ sme odohrali dve predstavenia a ľudia sa zabávali, dokonca sme dostali od oboch publík standing ovation, čo nás dojalo.
Viktor hráva už dlhšie, podaril sa mu už niekedy nejaký trapas?
Viktor: O trapase väčšinou vedia len herci, divák si častokrát nič nevšimne. Ale aj nám sa už stalo, že sme vynechali alebo preskočili, prípadne zabudli text a potom sme spoločne museli rýchlo situáciu žehliť. Naše predstavenie je navyše plné absurdných situácií, pamätať si ich je pre nás zložité.
Ako to išlo Adele zo začiatku? Dokázala si sa hneď dostať do hereckej polohy alebo to boli najprv záchvaty smiechu?
Adela: Neboli záchvaty smiechu, ale neistota. Často som o sebe pochybovala, či to hrám dobre a nájsť sa v jednotlivých postavách mi dalo zabrať.
Viktor: Adel musela prekonať stav, ktorý máva aj pri moderovačkách, že pokiaľ predo mnou nie je reálne publikum, neviem ísť na 100%, napríklad na generálkach televíznych programov. Na divadelných skúškach by ale režisér bez toho nevedel povedať, či to má zmyslel hrať alebo nie. Adel v tom bola super.
Viete si predstaviť, že by ste si zahrali aj nejakú serióznejšiu hru?
Adela: Vôbec takto nerozmýšľame. Nie sme herci a ani nimi nemáme v pláne byť.
Pri Viktorovi sme sa v Tvojej tvári mali možnosť presvedčiť, že vie aj spievať. Neuvažoval nikdy nad muzikálom, prípadne do hry zakomponovať spev?
Viktor: Ja som ako chlapec hral v niekoľkých muzikáloch a v jednom som bol spievajúcim Petrom Panom. V Tvári som ale mal aj parochne a ak by toto niekomu chýbalo, v našom predstavení to nájde. Spev ale nie.
Čo bolo počas nácvikov najťažšie a ako dlho vám trvali?
Adela: Zvyknúť si na seba, že hrám. A začať mať z toho aj dobrý pocit.
Viktor: Skúšali sme od začiatku februára, prakticky v každej voľnej chvíli. Je to relatívne komplikovaná komédia, texty nám nešli pod kožu úplne jednoducho.
Prečo by sa ľudia mali prísť pozrieť na vaše predstavenie?
Adela: Lebo večer strávený v divadle človeku vždy zlepší náladu. A nás by to potešilo.
