BRATISLAVA - Speváčka Celeste Buckingham mala podľa vlastných slov odjakživa šťastnú ruku pri výbere partnerov.
„Musím povedať, že som mala v živote šťastie na veľmi dobrých chlapov. Napriek tomu, že tie vzťahy z nejakého dôvodu skončili, vždy som stretla mužov, ktorí boli na mňa neskutočne milí a vždy to skončilo z iného dôvodu ako preto, že by ma týrali alebo emocionálne zneužívali alebo že by niečo z ich strany bolo zle. Rozpadlo sa to navzájom, proste to prestalo fungovať, ale nie preto, že by sme niečo jeden druhému urobili. Fakt mám veľké šťastie. Moji bývalí frajeri boli všetci veľkí džentlmeni, som vďačná, že som natrafila na takých zlatých chlapov,“ poznamenala v rozhovore.
V spoločnosti je mladá rodáčka z Zürichu veľká extrovertka, svoje súkromie si však stráži a aj prípadnú bolesť z rozchodu nedáva najavo. „Rozchod vždy toho muža aj tú ženu bolí. Ja som zvláštna v tom, že som strašný extrovert, ale v rámci svojich emócií - a to nie preto, že robím v šoubiznise - už som to tak mala ako dieťa, dosť skrývam svoje emócie. Nemám to pritom dané ani výchovou, naši rodičia nás so sestrou práve vždy podporovali v tom, aby sme ukazovali svoje emócie a povedali, keď sa necítime dobre. Ja som si to skrátka tak nastavila. Neviem napríklad ani plakať, jednoducho nie som schopná,“ zdôverila sa Buckingham.
Slzy jej zaliali oči len trikrát v živote. „Prvý raz som plakala, keď mi zomrel dedko, druhý raz, keď bola babička veľmi chorá - našťastie sa z toho dostala a tretí, keď som v Amerike stratila jedného z mojich najbližších kamarátov, pretože spáchal samovraždu. Tieto fakt silné veci sa ma dotknú, ale pri rozchodoch s mužmi neplačem. Tam hrá trošku rolu aj moja drzosť. Vždy si hovorím 'Ktorý chlap si zaslúži, aby som kvôli nemu plakala? Čo je to za blbosť?' Jasné, že to vždy zabolí, nie som bez citov. Často, keď mi nevyjde nejaký vzťah, tak to napríklad beriem ako moju vinu, napriek tomu, že to vždy moja vina nie je. Prežívam to, ale neplačem,“ zverila sa 22-ročná tmavovláska, ktorá však i na ťažké životné skúšky hľadí pozitívne a prípadný smútok či hnev ventiluje hudbou.
„Všetko to zlé beriem ako príležitosť na to, aby som sa poučila a zlepšila. Hovorím si, prečo plakať nad vecami, ktoré má človek už za sebou... No na druhej strane som mladá žena, ktorá veľa vecí preciťuje, mám silné emócie a som veľmi temperamentná a práve preto to všetko hádžem do tvorby. To je taký môj spôsob riešenia nedoriešených emócií. Mám šťastie, že mám ten zdroj, cez ktorý to môžem dať von,“ uzavrela.
