BRATISLAVA - Návrh predĺžiť moratórium na prieskumy zo súčasných 14 dní na 50 dní pred voľbami postihuje skôr štandardné agentúry a nerieši virtuálny priestor a sociálne siete. Myslí si to sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Predĺženie zákazu zverejňovať prieskumy by tiež podľa neho prinieslo do predvolebného súboja informačnú nerovnosť.
Slosiarik podľa svojich slov nerozumie argumentom politikov o manipulácii či nedôveryhodnosti prieskumov. "Agentúry Focus a AKO, ktoré dnes asi najčastejšie publikujú prieskumy verejnej mienky, sú už 20 rokov v stavovskom združení Asociácia výskumných agentúr. Tu sú nastavené štandardy, spôsoby publikovania výsledkov, navzájom sa kontrolujú metodológie, čiže z tohto hľadiska si myslím, že je to úplne štandardná situácia," skonštatoval s tým, že nemajú problém prezentovať svoje dáta politikom.
Čítajte aj: V parlamente bude rušno: Poslancov čaká moratórium na prieskumy aj 365-dňová diaľničná známka
Sociológ by od politikov očakával, že povedia, ktoré agentúry sú nedôveryhodné a pomenujú konkrétne výhrady voči nim. "Objavujú sa subjekty, ktoré dlhodobo nepôsobia v tejto brandži a tesne pred voľbami zverejnia nejaký šokujúci prieskum. Nie sú členmi asociácie, čiže nevidíme metodológiu a spôsob, akým sa prieskum realizuje," odpovedal na otázku, či sa dnes objavujú nedôveryhodné prieskumy.
Príklad zo Slovinska a Maďarska
Na tento návrh sa Slosiarik pozerá primárne z pohľadu voliča a informačnej nerovnováhy, ktorú by takáto zmena priniesla do predvolebného súboja. "Zatiaľ čo volič nebude mať prístup k týmto informáciám, politické strany si aj naďalej budú realizovať prieskumy a môžu tomu prispôsobovať aj svoje volebné kampane," upozornil.
Slosiarik tiež pripomenul, že napríklad v Slovinsku a Maďarsku súdy iniciatívu predĺžiť zákaz zverejňovania prieskumov pozastavili, pretože primárne porušuje právo ľudí na informácie.O návrhu predĺžiť moratórium na prieskumy sa bude v parlamente rokovať na aktuálnej schôdzi.
Poslanci iniciatívu predložili cez pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, svojím návrhom chcú meniť zákon o volebnej kampani. V prípade schválenia by sa zmeny týkali už parlamentných volieb v roku 2020.
Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľov vplyvom politických strán. Argumentujú tiež, že nechcú obmedziť právo voliča na informácie, ale chcú ho ochrániť pred dezinformáciami a účelovými informáciami.
Volič má právo vedieť, ako sa vyvíjajú predvolebné preferencie
Právo voliča je vedieť, ako sa vyvíjajú preferencie politických strán. Myslí si to poslanec Martin Fedor. Parlament sa bude na aktuálnej schôdzi zaoberať návrhom, aby sa moratórium na zverejňovanie prieskumov predĺžilo z dnešných dvoch týždňov na 50 dní.
Fedor spolu s poslankyňou Katarínou Cséfalvayovou pripravil pozmeňovací návrh, ktorým by bolo zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov len v čase 48 hodín pred začiatkom hlasovania a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania.
Fedor tvrdí, že ak sa návrh na predĺženie moratória na 50 dní schváli, znemožní sa ako-tak serióznym agentúram zverejňovanie prieskumov. „Naopak, otvoria sa dvere pre všelijaké pofidérne prieskumy. V dnešnej dobe v online priestore aj tak nikto nedokáže zabrániť šíreniu na zahraničných serveroch a následnému šíreniu po sociálnych sieťach na Slovensku,“ uviedol poslanec.
Čítajte aj: Výskumné agentúry sa búria: Prekáža im príprava zákona o moratóriu, odopieranie práva občanom
Podľa neho by sa volebné zákony mali meniť na základe diskusií medzi opozíciou a koalíciou. Sú to totiž vážne predpisy zasahujúce do volebnej súťaže, a teda aj do možného volebného výsledku. O tom, že by sa malo moratórium predĺžiť, hovoril ako prvý predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Zdôvodnil to tým, že prieskumy sa na Slovensku kupujú.
