BRUSEL - Smernicu obsahujúcu nové nástroje na boj proti terorizmu dnes definitívne schválili členské štáty EÚ. Legislatíva označuje za trestné akékoľvek konanie súvisiace s prípravou teroristických útokov, umožňuje reagovať na nové typy hrozieb a aktualizuje pravidlá, ktoré platia v Únii v súčasnosti.
Po novom má byť trestné cestovanie do zahraničia s cieľom pripojiť sa k teroristickej skupine a návrat do EÚ s úmyslom podniknúť útok; to isté sa týka aj výcviku a účasti na výcviku s cieľom spáchať teroristické činy. Trestné bude aj pomáhanie, navádzanie, podnecovanie na spáchanie útoku a podpora či financovanie teroristických skupín.
Podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis k tomu uviedol: „Terorizmus naďalej zostáva veľkou hrozbou pre našu bezpečnosť. Aby sme mohli prekaziť aktivity teroristov, musíme vždy byť o krok pred nimi, k čomu prispieva aj boj proti financovaniu terorizmu. Preto dnes navrhujeme, aby pranie špinavých peňazí podliehalo účinným trestnoprávnym sankciám v celej EÚ. Navrhujeme, aby v rámci celej EÚ bolo možné vykonávať cezhraničné zmrazovanie a konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, a prijímame opatrenia, ktoré zločincom zabránia obchádzať kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti na vonkajších hraniciach EÚ.“
Niektoré z opatrení:
- sprísnenie kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti v prípade ľudí, ktorí vstupujú na územie EÚ alebo toto územie opúšťajú s hotovosťou vo výške 10 000 EUR alebo viac,
- umožnenie orgánom konať aj v prípade súm nižších, ako je prahová hodnota colného vyhlásenia (10 000 EUR), ak existuje podozrenie z trestnej činnosti, a zlepšenie výmeny informácií medzi orgánmi a členskými štátmi,
- rozšírenie colnej kontroly aj na peňažné prostriedky v hotovosti zasielané v poštových balíkoch alebo nákladnou dopravou a na drahé komodity, ako je zlato, a na predplatené karty, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté do štandardného colného vyhlásenia
Legislatíva obsahuje aj nové pravidlá pomoci obetiam teroristických útokov a ich blízkym. Členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť okamžitú lekársku a psychologickú pomoc ľuďom zasiahnutým útokmi, ako aj asistenciu rodinám pri zisťovaní miesta hospitalizácie ich príbuzného a pri presune z miesta útoku do vlasti. Štáty budú musieť poškodeným poskytnúť právne a finančné poradenstvo pri uplatňovaní si nároku na škodu.
Dánska sa smernica netýka. Pre Spojené kráľovstvo a Írsko nie je automaticky právne záväzná, ale tieto dve krajiny môžu eurokomisii ohlásiť, či budú pravidlá platiť aj na ich území. Po zverejnení v úradnom vestníku EÚ budú mať členské štáty 18 mesiacov na zapracovanie smernice do legislatívy na národnej úrovni.
Zmeny aj pri Schengene
Komisia navrhla zvýšiť prevádzkovú efektívnosť a účinnosť Schengenského informačného systému (SIS).
Systém SIS, v ktorom sa v roku 2015 uskutočnilo 2,9 miliardy vyhľadávaní, je najčastejšie používaným systémom výmeny informácií v oblasti riadenia hraníc a bezpečnosti v Európe. Súčasné navrhované úpravy systému by mali prispieť k zlepšeniu jeho schopnosti napomáhať v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti, skvalitňovať spravovanie hraníc a riadenie migrácie, ako aj zabezpečovať účinnú výmenu informácií medzi členskými štátmi, a tým zvýšiť bezpečnosť európskych občanov.
Komisár pre bezpečnostnú úniu Julian King uviedol: „Schengenský informačný systém má zásadný význam pre vnútornú bezpečnosť Európy. Dnešné opatrenia prinesú dôležité technické a prevádzkové zlepšenia, ktoré umožnia ľahšie odhaľovať a identifikovať tých, ktorí nám chcú ublížiť. Zlepší sa taktiež spolupráca a výmena informácií medzi členskými štátmi a príslušnými agentúrami EÚ. Pred nami však ostáva ešte veľa práce, pretože kvalita SIS závisí vo veľkej miere od kvality doňho vkladaných údajov. V roku 2017 preto plánujeme ďalšie zlepšenia.“
Niektoré z opatrení:
- zvýšiť ochranu údajov zavedením dodatočných ochranných opatrení zabezpečujúcich to, aby bolo zhromažďovanie a spracúvanie údajov a prístup k nim obmedzené na nevyhnutné minimum a v súlade s právnymi predpismi EÚ a základnými právami, vrátane práva na účinné opravné prostriedky;
- skvalitniť výmenu informácií a spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä zavedením novej kategórie údajov „neznáme hľadané osoby“ a udelením plných prístupových práv Europolu;
- zefektívniť využívanie údajov, ako je zobrazenie tváre a odtlačky prstov s cieľom určiť totožnosť osôb vstupujúcich do schengenského priestoru;
